"Po zahradce chodila, rozjabluňku sadila..." - Iva Bittová a Škampovo kvarteto na krste albumu. FOTO - ČTK
"Milujem náhody, obzvlášť tie šťastné. Jednou z nich je aj stretnutie s Vladom Godárom a jeho pochopenie mojej tvorby. Prišiel s nápadom nového interpretačného spracovania Janáčka. Hlas a sláčikové kvarteto rozoznie moravské ľudové piesne. Už pri prvej skúške so Škampovým kvartetom zavládla úžasná atmosféra, plná silných emócií a naplnenia." Takto spomína hudobníčka Iva Bittová na vznik netradičného projektu, v ktorom sa stretli ľudové melódie, invencia jedného z najoriginálnejších skladateľov 20. storočia a niekoľko výrazných osobností súčasnej hudby.
Prednedávnom sa v Prahe krstila jeho nahrávka, ktorá vyšla vo vydavateľstve Supraphon.
Cesty ku klasike
V podstate ide o veľmi logické spojenie. Iva Bittová mala odjakživa vzťah k ľudovej hudbe, a tak keď sa rozhodla siahnuť po klasike, vybrala si Bélu Bartóka, pretože tento maďarský skladateľ bol hlboko ovplyvnený folklórom. Leoš Janáček bol Bartókovým generačným spolupútnikom aj v tomto zmysle. Niekoľko jeho krátkych skladieb na Bittovej prvom albume pre Supraphon tiež nie je náhoda.
Hudobníčka a speváčka s nezameniteľným prejavom sama začala komponovať "vážnu" hudbu a vyskytovať sa na koncertných pódiách po boku renomovaných interpretov. A to so zvyčajnou spontánnosťou a originalitou, ako kdekoľvek inde. Nedávno si podmanila publikum na festivale v New Yorku ako dona Elvíra v modernej podobe Mozartovej opery Don Giovanni, v sezóne 2004/2005 ju čaká debut na pôde Carnegie Hall.
Kým ku spolupráci so Škampovým kvartetom došlo na spomínanej nahrávke z roku 1998, cesty Bittovej a slovenského skladateľa Vlada Godára sa prvýkrát preťali vo filme. Pri nahrávaní hudby pre Krajinku Martina Šulíka. Neskôr pre ňu Godár napísal niekoľko koncertných skladieb a úprav komorných diel klasikov, medzi nimi aj Bartóka a Janáčka.
Trochu iný Janáček
"Janáčkove úpravy ľudových piesní pre hlas a klavír sú malé veľdiela, v ktorých je rovnako prítomný folklór ako Janáčkov svojrázny tón," tvrdí Vlado Godár, ktorý inicioval vznik celého projektu. "Prenesenie Janáčkových úprav do sláčikových nástrojov približuje jeho invenciu k jej koreňom - ku folklóru. A tak som sa rozhodol upraviť pre hlas a sláčikové kvarteto celý Janáčkov cyklus Moravská lidová poesie v písních. Mohol som si to dovoliť len preto, lebo som vedel, že Iva i členovia Škampovho kvarteta majú moravskú ľudovú pieseň v krvi, že ich dôverná znalosť tohto repertoáru ospravedlní túto trúfalosť."
Na albume nájdete kompletný Janáčkov cyklus. Mnohé z päťdesiattri skladbičiek, z ktorých najdlhšia má tri a pol minúty, existujú v niekoľkých podobách. Táto však patrí medzi najvydarenejšie. Bittová iba spieva, ale o to viac je ponorená do hudby. Jej hlas znie precítene a zároveň uvoľnene, s textami sa voľne pohráva, občas ich podporí divadelným efektom (napríklad veselým bzukotom v skladbe Svatba komáří).
Škampovci jej bravúrne sekundujú, ich hra iskrí a tam, kde treba, zas prekypuje lyrikou, čo spôsobuje jednak to, že moravské ľudovky majú skutočne zažité, ako i kvalita Godárovej práce s predlohou. Album určite osloví slovenských poslucháčov melodickou i jazykovou príbuznosťou s naším folklórom a poteší aj pôsobivo graficky spracovaným bookletom s trojjazyčnými verziami textov.
Pridal sa aj Kundera
Rok 2004 bol vyhlásený za rok českej hudby. Jedným z dôvodov bolo aj 150. výročie narodenia Leoša Janáčka. V rámci toho sa uskutočnilo aj množstvo špeciálnych koncertov a ďalších projektov zameraných na prezentáciu jeho diela. O význame Janáčka svedčí napríklad aj to, že ďalšia kniha, ktorú v Čechách po dlhej pauze túto jeseň vydal spisovateľ Milan Kundera, je venovaná práve jemu.
Spolu s albumom Moravská lidová poesie v písních ide o dve dokonalé bodky za uplynulým rokom.
