FOTO - CTIBOR BACHRATÝ |
Pri vstupe do sály vás prekvapí, vlastne vôbec neprekvapí, hustý dym. Alergici by si mali vopred streknúť svoju dávku, pri tomto type alternatívneho divadla musia podobnú atmosféru vytvárajúce efekty očakávať. Kým sa predstavenie neskončí, bude ešte aj divadelne snežiť, z úst fyzicky disponovaných hercov bude vyrážať krv, a do tváre im budú svietiť farebné svetlá.
V súvislosti s Teatrom Novogo Fronta sa najviac používajú slová ako fyzické divadlo, abstrakcia ba aj mysticizmus. Pôvodne petrohradský súbor, ktorý sa zakrátko po založení v roku 1993 usadil v Prahe, je rozcestovanou živou legendou experimentálneho či skôr totálneho divadla - divadla ako spôsobu života, protagonisti o svojom osobnom živote odmietajú hovoriť.
V prípade produkcie Primární symptomy ztráty jména ide o zinscenovane denníka nájdeného v jednej uralskej továrni. Slová či súvislý príbeh je však zbytočné hľadať. Treba si domýšľať ľudské osudy, nechať sa ohlušiť hudbou, ktorej použitie hraničí až s citovým vydieraním.
Najzaujímavejšie na predvádzaní dvoch hercov sú ich osobnosti: On Aleš Janák a ona - drobná Irina Andrejevová, v jednom momente krásni, o sekundu ohyzdní, stroskotanci a bezdomovci, čierne labute, ľudia závislí od všetkého, bez identity, s čiarovým kódom na chrbte a predsa istým spôsobom vnútorne slobodní. Pri pohybe prejavujú obdivuhodnú ohybnosť, flexibilitu. Hekticky tancujú alebo len mlčia, vzápätí zas predvádzajú tie najklasickejšie klaunské čísla, ktoré poznáme ešte od Chaplina. Svoje preukazy identity hodili do kontajnera, možno ich niekto ukradol. Okolo týchto dvoch stratencov zúri globalizácia, banalizácia, hamburgerizácia.
Produkcia ako celok dopláca na priveľmi prvoplánové vyznenie viacerých symbolov vrátane slávneho myšiaka nesúceho na pleciach kríž. Najšťastnejšie nedopadli ideovo ani technicky pohľady na horiace lesy a atómový hríb v dokrútkach premietaných na plátne.
Nemožno povedať, že by to miestami nebolo divadlo. Produkcia bola aj doslovne frontovo angažovaná. Z hľadiska použitia divadelných prostriedkov a tém by som však prívlastok "novogo" v názve divadla trochu spochybnila.
Všetky "nové" formy divadla raz dopadnú podobne ošumelo - ako to už vysvetlil Čechov v Čajke.
