Keby sme mali rozdeliť knihy na tie, pri ktorých je dôležitejšie to, čo sa píše, a nie to ako sa to píše, tak Kollárova patrí do prvej kategórie. Čítať by ju automaticky mali čitatelia, ktorí bažia po príbehu a nie po štýle. Kollár si na štýle nedáva záležať, len na deji, pointe, priebehu, napínavom príbehu.
Kto má rád Roalda Dahla, obľúbi si aj Jozefa Kollára, veď to je akoby Dahl po slovensky. Sám sa naňho v knižke odvoláva, dokonca na jeho počesť napísal poviedku s trochu iným príbehom, ale presne podľa jeho postupu.
Kollár je autorom próz, ale aj rozhovorov, autobiografií, kníh pre deti a reportáží. Prozaické vety sú vypísanejšie, knižka pôsobí rôznorodejšie, príjemným konštatovaním je, že každá poviedka je iná, atypická, že sa nezlievajú do jedného celku. Kollár zabodoval vo viacerých prípadoch. Zvláda spisovateľské remeslo a spolu s napísaným textom čitateľovi predkladá i provokatívne pointy. Sú nepredvídané, to čo je nevysvetliteľné, sa nevysvetľuje. Autora zaujíma všetko, čo sa ľudským mozgom nedá uchopiť, jeho texty sú nepoznané, záhadné a mystické.
Kollár popisuje pocity a geniálne zvláda charakter muža, ženy, prírody, úsmevu, náhody, v knižke to iskrí životom. Necháva rozmýšľať, a hoci sa veľmi vysoko vyšvihuje od reality, príbehy neošklbáva od šťavy ako kedysi. Potom by však nemohol byť magickým realistom, a práve tento štýl mu je nepochybne najbližší. "Veci nás predsa nemôžu ovládať. Vracajú nám len to, čo do nich vložíme."
Kollár v jednej z poviedok upozorňuje: "Slová na veľkú lásku nestačia, nedokážu pomenovať to, čo skutočne cítime, často len zavádzajú, kým každá veľká láska je originálna a neopakovateľná, slová sú stále tie isté a ľahko sa dajú zneužiť. Hra počká, život nie." Stavba vety je zrozumiteľná a jednoduchá, zložitejšie je už pochopenie poskladaných viet. Autor dáva prednosť krátkym, sekaným vetám. Aj čas hrá so svojou spojitosťou s magickosťou ústrednú rolu, lebo hodiny, minúty a sekundy sa menia rýchlejšie ako spomienky.
A podľa autora sa v istom veku už nikam nemusíme ponáhľať, lebo začneme žiť v spomienkach. Všetky spomienky, ktoré autor začína žiť, poctivo zaznamenáva. Potom niet divu, že vznikne poctivá knižka, ktorú si prečítajú všetci poctiví čitatelia. A poctivo.
Autor: DANA ZÁVADOVÁ(Autorka je publicistka)
