jej tak dali do vienka zamotanú otázku, či Ghymes je slovenskou, alebo maďarskou skupinou. Ako však ukázal ďalší vývoj, otázku úplne irelevantnú, pretože práve Ghymes je jednou zo skupín, pre ktorých je akákoľvek priehradka či šuplík národnostný, geografický či štýlový priúzky.
Ghymes začínali pôvodne ako rýdzo folklórne zoskupenie v legendárnych táncházoch (tanečných domoch), než ich nepokojné muzikantské hľadačstvo priviedlo do košiara world music. A práve v časoch, keď sú bez váhania označovaní za jedných z najvýraznejších predstaviteľov tohto štýlu u nás, robia všetko možné, aby sa tejto všetko a zároveň v podstate nič nehovoriacej marketingovej nálepky zbavili.
"World music je dnes už niekedy doslova ako smetný kôš, kam sa hádže všetko, čo nejde zaradiť inam," povedal v jednom rozhovore líder skupiny Tamás Szarka. "Je pravda, že hráme hudbu, ktorá má svoje korene vo folklóre, ale inokedy zasa vychádzame z klasickej hudby, z rocku či džezu."
Rege / Bájka (1998) a Smaragdváros / Smaragdové mesto (2000), dva z ich najúspešnejších albumov, boli ešte výrazne ovplyvnené folklórom. Na Héjavarász / Jastrabom čare (2002) však už urobili výrazný a pomerne nečakaný krok nie jedným, ale hneď viacerými smermi, ktoré im ešte viac uvoľnili ruky. Aj z tohto hľadiska sa preto dá najnovší album Éghymese / Nebeská poviedka považovať za pokračovanie nielen Jastrabieho čara, ale aj cesty, ktorou sa Ghymes uberajú v posledných rokoch.
Maďarská ľudovka tu už netvorí základ. Je len jednou z mnohých ingrediencií hudby, ktorá nenesie nálepku folklóru alebo folkrocku či už spomínanej world music, ale jednoducho hudby s visačkou Ghymes. Ak v rockovej Bolond / Blázon sa ľudový motív objaví len v medzihre, v skladbe Parasztínek / Sedliackom speve je použité opačné garde - takmer autentické folklórne rituálne zariekavanie je vygradované pomocou syntetizátoru. Aj tentoraz skupina akoby nadväzovala na odkaz maďarských rockových skupín prelomu šesťdesiatych sedemdesiatych rokov, ale pritom neváhajú použiť nepravidelné balkánske rytmy.
Ghymes opäť nahrali vynikajúci album, ktorý zrejme získa zlaté alebo platinové zafarbenie, podobne ako väčšina ich posledných platní. Najsilnejšími skladbami sú tentoraz pomalšie piesne s výrazným melodickým motívom (za všetky stačí spomenúť úchvatnú pieseň Bárka / Loďka s hosťujúcou Bernadett Kisovou). Jedinou nevýhodou tohto albumu je, že jeho piesne zrejme nebudeme počuť z našich rádií, rovnako ako ho asi nenájdeme vo väčšine bežných cédečkových obchodov.
Tento problém sa však bohužiaľ neskrýva v skupine Ghymes, ani v ich hudbe, ale kdesi inde.
Autor: Miloš Janoušek(Autor je pesničkár a hudobný publicista)
