1786 -- narodil sa Wilhelm Grimm, jeden z dvojice bratov nemeckých zberateľov a vydavateľov povestí a rozprávok. Bol literárnym vedcom, filológom a prozaikom, tiež spoluzakladateľom germanistiky. Ľudové rozprávky a povesti vyšli pod názvom Rozprávky bratov Grimmovcov. Zomrel 16. decembra 1859.
1830 -- v Prahe sa narodila česká spisovateľka, feministka Karolina Světlá, vl. m. Johanna Rottová. Zakladateľka českého románu, nadviazala na tvorbu B. Němcovej, pripojila sa k umeleckému programu májovcov. Spočiatku čerpala námety z pražského meštianskeho prostredia: Zvonečková královna, Černý Petříček. V románoch z Podještědí Vesnický román, Kříž u potoka a ďalších zobrazila duchovné a mravné hodnoty dedinských ľudí. Autorka mnohých poviedok, napr. Mladší bratr, Přišla o rozum a Hubička, podľa ktorej napísala Eliška Krásnohorská libreto k Smetanovej opere. Zomrela 7. septembra 1899 v Prahe.
1898 -- v Liptovskom Mikuláši zomrel národnokultúrny pracovník, zakladajúci člen Tatrína Jur Matúška. Narodil sa 14. novembra 1809 v Dolnom Kubíne.
1928 -- v Suchej nad Parnou sa narodil spisovateľ, prekladateľ a literárny vedec Viliam Turčány. Najvýznamnejší predstaviteľ romantickej koncepcie prekladu v slovenskej literatúre. Do odchodu do dôchodku bol vedeckým pracovníkom v literárnovedných ústavoch SAV, v r. 1970-72 slovenský lektor na univerzite v Neapole. Vynikajúci znalec diela Jána Hollého. Diela: Jarky v kraji, V toku, U kotvy, Aj most som ja, Srdce, Oheň z Neho, Rada a dar, preklady Dante Alighieriho a ďalších talianskych, francúzskych a antických spisovateľov.
1979 -- zomrel český spisovateľ a scenárista Jan Otčenášek, autor próz s tematikou vojny a povojnovej doby: Občan Brych, Romeo, Julie a tma, Kulhavý Orfeus. Román Když v ráji pršelo zachytil hlboký citový vzťah mladej dvojice v tvrdých podmienkach šumavskej samoty. Písal scenáre pre televíziu: Romeo a Julie na konci listopadu, Byl jednou jeden dům a pre film: Milenci v roce jedna, Lásky mezi kapkami deště, Občan Brych. Narodil sa 19. novembra 1924.
1994 -- v Bratislave zomrel publicista, prozaik, básnik a dramatik Ladislav Mňačko. Detstvo a mladosť prežil v Martine, v r. 1939 sa neúspešne pokúsil o útek do ZSSR. Od r. 1940 bol za pokus o prekročenie nemecko-holandských hraníc väznený v koncentračnom tábore a na nútených prácach v Nemecku. V r. 1944 ušiel a zapojil sa do partizánskeho hnutia na Valašsku. V r. 1945 vstúpil do komunistickej strany, v r. 1948 nadšene vítal komunizmus, stal sa prominentným novinárom propagujúcim nový režim. Od pol 50. rokov si vytváral vlastný kritický postoj k nezákonnostiam minulosti a stal sa kritikom dobových spoločenských deformácií. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy odišiel do emigrácie v Rakúsku. Do literárneho života na Slovensku sa zapojil po novembri 1989. Po angažovanej poézii, budovateľských hrách a poviedkach s autobiografickými prvkami vzbudil väčší ohlas jeho román z prostredia partizánskych bojov Smrť sa volá Engelchen. Moderné kompozičné a výrazové prostriedky použil v novelistike 60. rokov: Nočný rozhovor, Dlhá biela prerušovaná čiara. Román Ako chutí moc je konkrétnym obrazom i symbolom politického mechanizmu komunistického režimu. V politickej eseji Siedma noc sa pokúsil zachytiť pocity občana prežívajúceho prvé dni vpádu sovietskych vojsk do ČSSR. Narodil sa 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch.
