FOTO - TASR
NITRA, BRATISLAVA - Už vizuálne čisté a vtipné pozvánky na obe súčasné výstavy Stana Masára avizujú autora, ktorý má cit pre jemné nuansy, spájajúci architektúru, dizajn a umenie s veľkým U. Pre Nitriansku galériu pripravil Stolovanie (kurátor Richard Gregor) - objekty a inštalácie, ktoré dovtedy pôsobili ako zaujímavé, avšak utopické projekty z portfólia tohto mladého autora. Že tieto diela vznikali práve pre nitriansky „schodiskový“ galerijný priestor, sa napokon ukázalo ako skvelý ťah a táto výstava využíva danosti architektúry a vytvára v jej rámci ďalšiu architektonicko-nábytkársku vrstvu.
Celá výstava je biela, je to však biela, ktorá nemusí odkazovať na východiská geometrickej abstrakcie, keďže nepotrebuje byť zaťažená významovou farbou.
Stano Masár zariaďuje galériu paradoxnými, niekedy nefunkčnými stolmi a stoličkami, ktoré akoby ožili vlastným subtílnym príbehom. Vnárajú sa do steny, ktorou zdanlivo prechádzajú, hravo skúmajú možnosti priestoru. Jednoduchá tvarová schéma klonovaním prvkov či ich zmnožením priberá nové významy a mystifikuje návštevníka. Hoci ide niekedy o formálne hry, v pozadí plošne rozloženej stoličky pripevnenej na stene sa v návštevníkovi vytvorí až existenciálny pocit, pocit motýľa prišpendleného na bielom podklade, zdieľaného s kusom nábytku, ktorý ho viac ako ktorýkoľvek iný objekt sprevádza celý deň.
Výstava Diaľkové posúvanie (kurátorka Mira Putišová), ktorá je v bratislavskom CC Centre, je pokračovaním realizácií, nerešpektujúcich uzavreté hranice priestoru a nečakane ním prerastajúcich. Využíva jeho danosti a pohráva sa s divákom, posúva a mixuje hranice vonkajšieho a vnútorného priestoru premiestňovaním civilných predmetov z petržalskej ulice do galérie.
Zneisťovanie diváka prostredníctvom optického klamu, alebo hra, či klonovanie priestoru a jeho súčastí, sú u Stana Masára sympatickým vkladom do mladého slovenského výtvarného umenia.
