Praha 12. marca (TASR) - Čerstvá nositeľka filmovej ceny Český lev, slovenská herečka Emília Vášáryová v rozhovore pre víkendovú prílohu českého denníka Mladá fronta Dnes vyhlásila, že veľmi vážne uvažuje o ukončení hereckej kariéry, i keď ju herectvo baví a má radosť z potlesku.
"Mám už nárok na to, aby som nepracovala. Myslím, že ľuďom nebudem chýbať. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle," dodala. Odmietla námietky, že by divákom chýbala, lebo jej popularita je len otázkou náhody, "že jej slúži zdravie a neopúšťa pamäť".
"Človek musí vedieť, kedy má skončiť. Zvlášť v našom povolaní je to ťažké rozpoznať," skonštatovala. V jej prípade to bude vtedy, keď si začne hovoriť, že to už nezvláda, čo sa jej - podľa jej vlastných slov - v poslednom čase niekoľkokrát prihodilo.
"Mala som na javisku pocit, že som tú pružinu v budíku pretiahla, cítila som sa unavená," povedala a poznamenala, že pri divadelnej práci jej robí problém aj jej alergia, i keď má "v divadlách podplatených technikov, ktorí vždy pred hraním vypnú klimatizáciu a zvlhčia na javisku vzduch", aby sa jej lepšie dýchalo.
Vášáryová však priznala, že herectvo jej pomáha prežiť: "Nedovoľuje mi zlenivieť a spohodlnieť. Herectvo pre mňa predstavuje asketický život." Upresnila, že všetky jej úlohy sú fyzicky náročné a robí veľmi veľa pre to, aby sa udržala v kondícii: nie je bohémka, nemusí fajčiť, piť a neponocuje. "Nikdy som na to nemala čas," zdôraznila pre MFD.
Napriek odriekaniu poprela, že by žila smutný život: "Neodopieram si rôzne radosti. Som človek, ktorý miluje život. Napríklad, hrozne rada jem." Najväčším pokušením sú pre ňu sladkosti, najmä ovocie so zmrzlinou zaliate horúcou čokoládou. "Mohla by som si dať i dve porcie. Alebo ešte viac. Stále by som to mohla jesť," vyhlásila.
Prvá dáma slovenského divadla, ktorá získala Českého leva za výkon vo filme Horem pádem od režiséra Jana Hřebejka, označila českých hercov za tolerantných, keď u nich slovenským kolegom "dovolia hrať". Dodala, že bola šťastná, že jej cenu odovzdávala Iva Janžurová, s ktorou študovali herectvo v rovnakom čase, i keď na iných školách. Veľkorysosť českých kolegov podľa Vášáryovej nie je samozrejmá, keďže v Česku je toľko výborných herečiek.
Na margo výroku, že má na divadelné a filmové úlohy šťastie, povedala, že to má "vydreté". Poznamenala však, že má šťastie na to, že s ňou chcú pracovať výborní režiséri, ktorí jej ponúkajú skvelé postavy. Podotkla, že úlohy si síce vyberá, ale nie vtedy, keď je vo finančnej tiesni. "Keď máte takú veľkú rodinu ako ja, máte pre koho šetriť," vyhlásila.
Ocenila, že vďaka hereckej profesii má poriadne vycvičenú fantáziu, pričom najprv vidí to zlé, až potom dobré. Zároveň sa však rada smeje, ale myslí si, že "len blbec môže byť stále šťastný".
Možno aj vďaka tomuto postoju ju neúspech v povolaní až tak netrápi, viac sa trápi pre veci týkajúce sa jej súkromia a rodiny. "Čo sa stane, keď sa nepodarí nejaký film? Nič. Je mi ľúto len tých ľudí, ktorí dajú do filmu svoje peniaze," upresnila. "Keď nikto neumiera, nie je vážne chorý alebo sa nerozpadá rodina, o čo ide? Takmer o nič," vyhlásila Vášáryová.
12 pel žab
