Terry Gilliam rozmýšľa, ako si poradiť so scénou. Vtedy ešte netušil, že nakoniec vznikne úplne iný film. Za režisérom sedí na koni "jeho" Don Quijote (Jean Rochefort).
FOTO - QUIXOTE FILMS
Recenzia/ filmStratený v La Mancha (Lost in La Mancha) l Veľká Británia - USA 2002 l 93 min l Scenár a réžia: Keith Fulton, Louis Pepe l Kamera: Louis Pepe l Hudba: Miriam Cutlerová l Účinkujú: Terry Gilliam, Jean Rochefort, Johnny Depp, Ray Cooper, Vanessa Paradis, Jeff Bridges, Orson Welles a ďalší
"Keď sa stanete úspešným, myslíte si, že budete robiť čoraz väčšie filmy. Lenže to vám Hollywood nedovolí. Jediný spôsob je vziať mu peniaze, keď sa práve nepozerá," povedal Terry Gilliam pred rokmi pri svojej prvej návšteve Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti. "Potrebujem Hollywood, pretože chcem robiť filmy s trikmi a špeciálnymi efektmi. Musím teda hrať ich hru. Keď mi to nevyjde, vždy sa ešte môžem vrátiť do Európy a točiť menšie filmy s nižším rozpočtom." O tom, ako to dopadlo, keď sa o to pokúsil, je Stratený v La Mancha.
Terry Gilliam (1940, USA) vyštudoval politológiu. Venoval sa karikatúram a ilustráciám, experimentoval s animovaným filmom. Koncom šesťdesiatych rokov sa stal členom legendárnej britskej komickej skupiny Monty Python. Prvý samostatný film nakrútil roku 1977 pod názvom Jabberwocky. Nasledovali Banditi času, Brazil a Dobrodružstvá baróna Munchausena. Svetovú povesť mu získali Kráľ rybár a sci-fi thriller 12 opíc.
Všetky jeho diela sa vyznačujú fascinujúcou zmesou nehatenej fantázie, absurdného humoru a pochmúrnej drámy. "Chcem, aby ma film prekvapil, dotkol sa ma, oslovil ma, znepokojil," vraví. Po celé 90. roky pripravoval svoju filmovú podobu Cervantesovho Dona Quijota. V USA neuspel, a tak prišiel do Európy, prijal aj podhodnotený rozpočet, na európske pomery však rekordne vysoký. No keď začal nakrúcať, nedostatok peňazí, spojený s neskutočnou smolou (záplava, ochorenie hlavného predstaviteľa, nevhodne zvolené exteriéry) zapríčinil krach celého podniku.
Keith Fulton a Louis Pepe už nakrútili film o Gilliamovom nakrúcaní 12 opíc a mali zdokumentovať aj vznik Muža, ktorý zabil Dona Quijota. Normálny, bežný film o filme. Rozhovory s tvorcami, reportáže z nakrúcania, veselé zážitky. Namiesto toho vytvorili hit. Ich Stratený v La Mancha je vzácny príklad toho, ako jednoduchý, prostý dokumentárny film môže vďaka vývoju opisovanej reality prerásť žánrové obmedzenia, nadobudnúť nové hodnoty, z poctivého remesla vyhúknuť do výšav umenia.
Dá sa naň totiž pozerať aj ako na originálnu, strhujúcu drámu, adaptáciu Cervantesovej predlohy, v ktorej sa Donom Quijotom stáva Terry Gilliam, zaslepený filmárskymi snami, neschopný vnímať realitu, bojujúci s veternými mlynmi skutočnosti. Našťastie, na rozdiel od literárneho predobrazu, Gilliam nikdy neprecitá do reality. Prizná si síce porážku v bitke, ale i naďalej so sympatickým umeleckým elánom vedie nekonečnú vojnu za premenu umeleckých predstáv do podoby hmatateľných kotúčov filmového pásu.
Stratený v La Mancha nie je len film o filme. Je predovšetkým dojímavým vyznaním lásky k filmu.
