Návštevníci Slovenskej filharmónie vo štvrtok 17. marca zaplnili sálu bratislavskej Reduty takmer do posledného miesta. Nie je na tom nič zvláštne – dramaturgii sa podarilo pripraviť atraktívnu a zároveň rafinovanú ponuku, ktorá do hľadiska prilákala nielen obdivovateľov takzvaných „populárnych“ a osvedčených diel klasickej hudby.
Prvou skladbou koncertu pod taktovkou šéfdirigenta Vladimíra Válka bola predohra k opere „Straka zlodejka“ talianskeho skladateľa Gioacchina Rossiniho. Dielo v sebe nesie typické charakteristiky Rossiniho tvorby – spontánnu melodiku, nápaditú inštrumentáciu a priam iskrivú atmosféru. Tieto atribúty mu zaručujú obľúbenosť medzi poslucháčmi aj interpretmi, čoho dôkazom bol aj tento večer.
Po úvodnej „lahôdke“ nasledoval pre slovenské publikum zaujímavý hudobný objav – na pódiu Reduty prvýkrát zaznel piesňový cyklus „Sonety“ na verše Williama Shakespeara pre barytón a komorný orchester. Jeho autorom je český skladateľ – samouk, pôvodne ekonóm a neskôr hudobný dramaturg Jiří Teml. V jeho rozsiahlej tvorbe zastávajú výraznú pozíciu práve vokálne diela. Piesne zazneli v pôsobivej a do detailov prepracovanej interpretácii medzinárodne uznávaného českého barytonistu Romana Janála, na podnet ktorého ich skladateľ v roku 1997 skomponoval.
Záver večera opäť patril nesmrteľnej a vždy príťažlivej skladbe z dielne ruského hudobného mága Modesta Petroviča Musorgského „Obrázky z výstavy“. Orchestrálnu verziu v inštrumentácii francúzskeho impresionistu Mauricea Ravela v podaní Slovenskej filharmónie publikum prijalo spontánne a vďačne, čo vyplynulo najmä z výrazovo presvedčivej interpretácie.
Štvrtkové vystúpenie Slovenskej filharmónie naznačilo, že práca orchestra pod vedením dirigenta Vladimíra Válka začína prinášať očakávané výsledky. Zostáva len dúfať, že nie iba dočasné.
Zuzana Zajacová
