y českého ústavného súdu, ktorý vyhovel sťažnosti publicistu a hudobného kritika Jana Rejžka na rozhodnutie pražského vrchného súdu, aby sa ospravedlnil Vondráčkovej za údajne nevhodné výroky. V roku 2000 sa totiž Rejžek v Lidových novinách vyjadril, že speváčka za svoj ponovembrový návrat vďačí zrejme kontaktom s mafiánmi, ktorí ju v 70. a 80. rokoch presadzovali v médiách. Celebrita ho zažalovala.
Argumentácia ústavného súdu je v súlade s tým, čo povedal Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch: hranice, kde začína verejným osobám právo na ochranu súkromia, ležia inde ako v prípade "neverejných" osôb. Ale nielen to, verejnou osobou sa podľa európskeho súdu môže stať každý, kto sa z tých či oných dôvodov stane predmetom verejného záujmu. Takýmito osobami sú nielen ústavní činitelia, ale napríklad aj Mojsejovci. Preto by sa na "špáranie" v ich súkromní a v pôvode ich okázalo vystavovaného bohatstva mali vzťahovať iné kritériá ako v čase pred ich reality šou, keď boli ešte neznámi.
Ťažko len tak od PC povedať, kde konkrétne v prípade Mojsejovcov leží právo na ochranu súkromia a aké metódy vyzvedania novinárov sú ešte prípustné, ale je dobre vedieť, že tento pár by mal strpieť väčšiu mieru kritiky a menšiu mieru ochrany svojho súkromia ako "obyčajní" ľudia. Zvlášť, keď sa sám rozhodol "zverejniť".
Na rozhodnutí súdu je zaujímavý aj výklad Rejžkovho pojmu mafián . Podľa neho treba rozlišovať medzi talianskou mafiou, ktorá pácha únosy a vraždí, a českým významom tohto slova pre "využívanie konexií a nepriehľadné vzťahy". Aj slovenský význam toho slova je rovnaký. Rozhodnutie českého ústavného súdu nie je z pohľadu Slovenska inšpiratívne preto, že by otváralo stavidlá osočovaniu a ohováraniu, ale otvára ich slobode slova, kritickému úsudku a odvahe vysloviť ho.
