V prieskume, ktorý uskutočnil Ústav výskumu kultúry Národného osvetového centra v apríli 2004 na reprezentatívnej vzorke 1131 respondentov, dalo starým kultúram svoj hlas 33,2 percenta ľudí. Podľa kunsthistorika Mariána Kvasničku to odzrkadľuje všeobecný obdiv k tým artefaktom a pamiatkam, ktoré sú dodnes zahalené rúškom tajomstva, exotiky i bizarnosti. Na druhom mieste záujmu je romantizmus so 17,3 percentami, na treťom moderné smery so 16,8 percentami. Záujem o diela, ktoré vznikali počas 20. storočia i dnes, môže mať na rozdiel od starých kultúr oveľa prozaickejší dôvod.
Podľa Petra Sokola, zakladateľa ojedinelého múzea moderného umenia Múzea Milana Dobeša v Bratislave, začína mať o moderné umenie záujem stredná generácia. Fakt, že si kupuje moderné diela, podľa neho súvisí aj s modernou architektúrou. "Stavajú si domy, byty a snažia sa nájsť nejakú vec umeleckú, ktorú by si mohli do svojho obydlia umiestniť," hovorí Sokol. Podľa neho by malo byť prirodzenou potrebou ľudí mať niečo krásne vo svojom okolí. Druhou kategóriou sú návštevníci výstav moderného umenia. "Sú to ľudia skôr intelektuálne zameraní a sú to tiež turisti a cudzinci, ktorí hľadajú nejaké kultúrne vyžitie, keď prídu do hlavného mesta," hovorí Sokol. Múzeum tiež navštevujú umelecké školy. Jeho návštevnosť kolíše, niekedy za mesiac príde 20 ľudí, inokedy 100 aj 300.
V rebríčku záujmu nasleduje gotika so 14,6 percentami, renesancia s 13,1 percentami, impresionizmus - 12 percent, barok - 11,6 percent, realizmus - 11,3 percent a iné štýly a smery - 1,2 percent. Na otázku, ktoré obdobie historického vývoja výtvarného umenia vás najviac zaujíma, odpovedalo, že sa o to vôbec nezaujíma, 19,5 percent, nevedelo posúdiť 14,4 percent.
TASR k správe ponúka zvukový záznam.
