Koncert Slovenskej filharmónie vo štvrtok 24. marca sa niesol v duchu slávnostnej veľkonočnej atmosféry. Zaznelo dielo Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester op. 58 Antonína Dvořáka – duchovná kantáta, ktorej patrí významné miesto v kontexte českej národnej hudby. Odráža základné atribúty, ktoré formovali skladateľovu osobnosť a tvorbu – ľudskosť, umeleckú etiku, kresťanské ideály, lásku k prírode. Svoje hudobné cítenie v ňom prejavil novým, odlišným spôsobom, ktorý bol predovšetkým dôsledkom jeho osobnej tragédie. Vytvoril dielo slávnostné a vznešene veľkolepé, zároveň prosté a plné bolesti, utrpenia, súcitu a napokon zmierenia s tragickým osudom.
Text stredovekej sekvencie tvorí v Dvořákovom oratóriu desať samostatných častí, ktoré prezentujú štyria sólisti a zmiešaný zbor. Po stránke hudobnej v ňom milovníci Dvořákovho kompozičného majstrovstva nájdu jeho typické melodicko – harmonické postupy, tvoriace dokonalý a obdivuhodný vokálno – inštrumentálny celok.
Dvořákov hudobný skvost zaznel v naštudovaní významného českého dirigenta Leoša Svárovského. Svoje majstrovstvo prezentoval filharmonický zbor pod vedením zbormajsterky Blanky Juhaňákovej. Výrazovo a technicky náročný zborový part Dvořákovho diela zvládli na už tradične výbornej úrovni. Kvarteto sólistov tvorili dlhoročné stálice nielen slovenského operného a koncertného neba – Ľubica Rybárska, Marta Beňačková, Jozef Kundlák a Peter Mikuláš. V ich prípade sa naplnilo smelé konštatovanie, že už mená sú zárukou kvality.
Vážnosť a ušľachtilosť hudobného prejavu Antonína Dvořáka sa dokonale pretavila do pôsobivého umelecko – duchovného charakteru diela. Dvořákova hudba si dokázala podmaniť aj preplnené hľadisko bratislavskej Reduty, ktoré umelcov ocenilo spontánnymi „standing ovations“.
Autor: Zuzana Zajacová
