Bratislava 2. apríla (TASR) - Stovkám rozprávkových postavičiek požičala svoj hlas bábkoherečka Emília Tomanová, ktorej spomienková výstava zdobí foyer Bratislavského bábkového divadla.
Tomanová hrá v divadle už od roku 1959 a tak si na výstave k svojmu životnému jubileu zaspomínala na svoje divadelné i filmové postavičky. "Ja som vždy mala rada tú postavu, ktorú som hrala, pretože mi na nej záležalo," hovorí Tomanová, nezabudne však na Lienku z Ferda Mravca, či Buratina. Už to prestala rátať, ale má za sebou vyše 800 inscenácií, 68 seriálov, viac ako 400 večerníkov. Napriek tomu hovorí, že "niet nad priamy kontakt s obecenstvom".
Najpopulárnejším sa medzi deťmi stal jej Drobček z relácie Matelko. Jeho televízna kariéra sa skončila v roku 1992, pre dnešnú strednú generáciu však bol idolom. Bábku vtedy musela vrátiť. No našla jedného staršieho vyradeného Drobčeka, ktorého dala opraviť a ďalej s ním aj bez televíznej kamery chodila baviť deti. "Mala som bábku a jednu rekvizitu. V škôlke ku mne príde dieťa a pýta sa: Teta a vy ste divadlo? A to mi veľmi dobre padlo," spomína herečka. Vydala tiež CD s Drobčekovými pesničkami, ktoré aj sama ilustrovala a tak sa Drobček opäť dostal k najmladšiemu publiku.
Bábkové divadlo nadchlo Tomanovú ešte v časoch, keď bola dieťa. "Chodievala som na 'firšnál' - na námestie Slobody, kde som obdivovala bábkoherca Jozefa Stražana," spomína. Potom si prácu s bábkou - marionetou vyskúšala aj sama na škole. "Nebolo to ľahké naučiť sa vodiť marionetu. Je tam asi 25 - 30 šnúrok, v rýchlosti sa môže človek pomýliť a zdvihne miesto ruky nohu," smeje sa Tomanová. Okrem toho je bábka aj dosť ťažká. Málokto vie, že Drobčekovia boli vždy dvaja - dva rôzne druhy bábok. Marioneta bola vodená zhora, druhú - javajku zospodu vodieval bábkoherec Pavol Dolinský.
Zásadou Tomanovej je, že bábku nikdy nerozkladá pred divákmi, postavička vždy musí vstúpiť na scénu či do miestnosti ako živá. Aj Drobčeka musela kamera snímať tak, aby nebolo vidieť, ako ho bábkoherečka vodí. Bábku prirovnáva k husliam, musí ju vyrobiť majster. "Je to podobné ako s husľami, nie každé majú dobrý zvuk," tvrdí bábkoherečka, ktorá svoje skúsenosti odovzdávala aj študentom na VŠMU. Dnes je možné jej hlas počuť v Štúdiu L+S v inscenácii Život na trikrát.
