FOTO - SPY INTERNATIONAL
Kórejský režisér Kim Ki-duk sa divákom na Slovensku vryl do pamäti už v roku 2000. Vyštudovaný maliar vtedy filmom Ostrov preukázal svoju jedinečnú schopnosť tlmočiť univerzálne posolstvá cez filmové obrazy. No kým Ostrovom Kim Ki-duk šokoval divými násilnými scénami, vo filme Jar, leto, jeseň, zima... a jar, ktorý nakrútil o tri roky neskôr, si zvolil omnoho meditatívnejšiu polohu. V piatich kapitolách označenými názvami ročných období a teda evokujúcich plynutie času a etapy ľudského života, variuje Kim Ki-duk klasický príbeh mnícha a jeho žiaka.
V malom chráme obklopenom jazerom žije mních so svojím malým zverencom. V idylickom prostredí, ktoré vďaka vode a bráne symbolicky delí ich svet od okolitého, civilizovaného sveta, vychováva mních podľa učenia budhizmu malú sirotu. Výchova nie je prísne autoritatívna, naopak, jej základným princípom je, aby sa chlapec na vlastných, hoci často aj fatálnych chybách naučil rozlišovať medzi dobrom a zlom. Len tak sa totiž jeho telo môže postupne harmonizovať s duchom. V chráme ostáva okrem bežných, každodenných činností, ako je učenie či oddychovanie, čas najmä na meditáciu. A tak dni plynú podľa opakujúceho sa vzorca.
Po jari prichádza leto. Z malého chlapca sa stáva mladý muž. Uzavretý a presne vymedzený priestor narúšajú votrelci z okolitého sveta: mladú chorú ženu sem privádza matka. Znovunájdenie pokoja duše má dcére navrátiť stratené zdravie. Mladý zverenec mnícha neodolá čaru mladej ženy, objavuje sexualitu, no následne spoznáva i tienisté stránky života, ktoré prináša so sebou najmä život tam vonku. Mladý muž podľahne volaniam z okolitého sveta a odchádza z dobre stráženého a bezpečného prostredia. Zlyháva a zo žiarlivosti zabíja. Musí preto prejsť dlhou cestou pokánia, aby sa s príchodom jari už ako zrelý muž (tentoraz v podaní samého režiséra) vrátil späť do chrámu. Môže pokračovať v učení svojho majstra, ktorý sa medzičasom rozhodol odísť z tohto sveta. Kruh sa uzatvára.
Kim Ki-duk filmom Jar, leto, jeseň, zima... a jar sprostredkuje filozofiu budhistického učenia. Na to, aby sme podstatu posolstva dokázali absorbovať, netreba byť znalcom tejto životnej filozofie. Samotný Kim Ki-duk, ktorý bol vychovávaný v duchu kresťanského učenia, podáva myšlienky veľmi univerzálne, nadčasovo a nezaťažuje obraz zbytočne komplikovanou symbolikou. Málo je občas omnoho viac.
Príliš veľa slov vo filme neodznie, režisér necháva rozprávať obrazy, ktoré napriek svojej jednoduchosti dokážu pôsobiť na naše zmysly. Pôsobia ako maľby, ktorými sa treba len dať unášať, prežívať ich. Kto si čo z filmu odnesie, závisí výhradne od našej absorbčnej schopnosti. Očistný účinok sa skôr či neskôr dostaví.
Jar, leto, jeseň, zima... a jar (Bom yeoreum, gaeul gyeoul... geurigo bom), Južná Kórea / Nemecko, 2003, 103 min l Réžia, scenár, strih: Kim Ki-duk l Kamera: Baek Dong-hyeon l Hudba: Park Ji-woong l Hrajú: Oh Yeong-su, Kim Ki-duk, Kim-Young-min l Premiéra v SR: 31. marca
Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová kritička)
