Scény vo filmoch, ktoré sú o filmoch, sa bez nej tiež nezaobídu. Dáda Patrasová patrí k nezabudnuteľným klapkám československého Trháku (1980). Klapala zásadne ladne, dokonale nalíčená a usmiata, hneď ako jej režisér Smoljak letmo ťapol po zadku. Klapala aj Zuzana Bydžovská pre Ivu Janžurovú vo filme Jak se točí rozmarýny (1977) a v pravú chvíľu sa vždy odniekiaľ vynáral asistent s klapkou v rukách vo filme Francoisa Truffauta Americká noc (1973).
Klapka pre múzeum
Slávna fotografia Alfreda Hitchcocka s klapkou k filmu Psycho v rukách sa dokonca stala súčasťou kampane, ktorá má spoločne sláviť úspechy filmového priemyslu a známeho výrobcu luxusných švajčiarskych hodiniek Girard-Perregaux.
Firma sa totiž stala jedným z prvých významných donorov najväčšieho filmového múzea Academy Museum of Motion Pictures, ktorého otvorenie v Los Angeles sa pripravuje na rok 2017. Veľkolepý projekt je financovaný z darov v celkovej výške tristo miliónov dolárov, štedro prispeli Tom Hanks, Anette Bening aj George Lucas.
Modernú stavbu pre múzeum navrhol prestížny taliansky architekt Renzo Piano a americká filmová akadémia by tu rada vystavila svoju obrovskú zbierku filmov, fotografií, filmových plagátov a rekvizít. Medzi nimi, samozrejme, aj množstvo autentických klapiek zo známych filmov.

Tabuľka a dve drievka
Hoci drevené, čiernym lakom potiahnuté filmové tabuľky s označením názvu filmu, menom režiséra a kameramana, scénou a poradím záberu, poznal už nemý film, neboli to ešte klapky. Tie prišli až s vynálezom zvukového filmu koncom dvadsiatych rokov minulého storočia.
Za zlepšovákom tabuliek stojí Američan Leon M. Leon. Pôvodne rekvizitár a neskôr priekopník zvukového filmu hľadal spôsob, ako by bolo možné na slepej, bezobrazovej zvukovej stope označiť začiatok snímaného záberu, keď sa pred kameru vkladá tabuľka s popiskami.
Pretože obraz a zvuk sa pri klasickom analógovom filme snímali zvlášť a zosúladene, synchronizácia prebiehala až dodatočne pri strihu. Aby sa dalo nájsť presné miesto začiatku každého obrazového záberu aj zodpovedajúca zvuková stopa, Leonovi jednoducho napadlo klapnúť v danej chvíli dvoma drevenými plochými hranolmi o seba.
Aby boli lepšie viditeľné za rôznych svetelných podmienok, narýchlo ich oblepil páskou a vzniklo čierno-biele prúžkovanie. Držať súčasne tabuľku a dva hranoly však nebolo jednoduché, a tak kohosi zo štábu požiadal, aby mu jeden hranol pripevnil o tabuľku.
A klapka bola na svete. Vynález neskôr do finálnej podoby vylepšil F. W. Thring, šéf filmových štúdií v austrálskom Melbourne. Na jednom konci dve klapacie drievka definitívne spojil.

Digiklapky
Odvtedy patria klapky neodmysliteľne k filmovačke a pri každom zábere ich v obraze vidno ako prvé. Sú všadeprítomné a hoci by sa digitálny filmový svet, v ktorom sa už zvuk a obraz nesnímajú samostatne, bez nich možno obišiel, stále sú jeho súčasťou a štábu uľahčujú prácu.
Spoľahlivo identifikujú jednotlivé obrazy aj s počtom a poradím nasnímaných záberov. V priebehu svojho vývoja klasické čierno-biele klapky vystriedali plexisklové, ktoré sa popisovali fixami, neskôr elektronické a dnes sú v obehu aj digitálne, či dokonca vo verzii so softvérovou aplikáciou na iPad.

Ako ikonický predmet sú klapky obľúbené aj na charitatívnych dražbách. Vášniví zberatelia môžu nájsť na internete v rozpätí pártisíc dolárov klapky z Votrelca, Hviezdnych vojen alebo niektorej z bondoviek.
Doteraz najdrahšie vydraženou filmovou klapkou je čierno-biela tabuľka z piatej epizódy Hviezdnych vojen – Impérium vracia úder (1980), na ktorej ešte stále vidno kriedou napísaný dátum aj číslo scény s poradím záberu. Až 38 500 dolárov bol ochotný zaplatiť jej nový majiteľ.
Filmové klapky sa každoročne dražia aj na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne. Na Salóne filmových klapiek možno získať klapky, ktoré výtvarne dotvorili známe osobnosti umeleckého sveta. Výťažok dražby sa rozdeľuje na projekty študentov českých a slovenských filmových škôl.