Vojny, náboženská neznášanlivosť, otroctvo. Kurátori tradičného Biennale di Venezia chceli prezentovať výtvarné diela, ktoré reagujú na tieto problémy. Na dlhšie zastavenie však pri nich nie je čas. Dlhé rady pred stánkami s lístkami, kmitajúci turisti, nadšení aj dezorientovaní. Už len necelé dva mesiace ostávajú do ukončenia najstaršej a najprestížnejšej prehliadky súčasného umenia Biennale di Venezia. A hoci tohtoročné umelecké šialenstvo vypuklo deviateho mája, ani s prichádzajúcou jeseňou príval návštevníkov neutícha. Bienále výtvarného umenia, ktoré sa organizuje každý druhý rok, prilákalo do Benátok státisíce ľudí z celého sveta.
V hlavnej úlohe Karl Marx
Zastrešujúcou témou päťdesiateho šiesteho ročníka sú všetky budúcnosti sveta – All the World Futures. Hlavný kurátor celej prehliadky Afričan Okwui Enwezor ju vybral pre medzinárodnú výstavu v ústrednom pavilóne v záhradách Giardini. Do rozsiahleho bludiska jednotlivých miestností sú vtesnané diela najrôznejších žánrov známych i menej známych mien sveta súčasného umenia.Reflektujú hospodárske a náboženské problémy, objavujú sa námety vojen, pracovného vykorisťovania či životného prostredia a nášho vzťahu k prírode.Ťahákom programu malo byť čítanie celého Marxovho Kapitálu v hlavnej sále – Aréne, ktoré pravidelne predvádzajú profesionálni herci. Táto kontroverzná performancia však veľký úspech nemala a stala sa azda najviac kritizovanou časťou prehliadky.
(zdroj: PROFIMEDIA)Príliš veľa umenia
Národné pavilóny, rozmiestnené rovnako v Giardini, žijú viac-menej vlastným životom. Každá z dvadsiatich deviatich krajín je za organizáciu svojej výstavy zodpovedná sama a snaží sa prezentovať to najlepšie, čo doma má. Medzi špičkou súčasného umenia možno tento rok vidieť napríklad cigarety vytŕčajúce z análnych otvorov od britskej umelkyne Sarah Lucasovej, bazén s ružovou vodou švajčiarskej autorky Pamely Rosenkranzovej, borovice v interiéri francúzskeho pavilónu či diery v stene toho brazílskeho.Podobne bizarné objekty a inštalácie diváci nájdu vo väčšine pavilónov a majú u nich úspech. Umelecké diela sa uplatnili najmä ako fotogenické predmety, ktoré turisti využívajú ako zaujímavé kulisy pre selfies. Na hlbšie pozorovanie nie je čas. Na bienále sa tento rok zúčastnilo spolu osemdesiatdeväť krajín z celého sveta a každý návštevník sa snaží vidieť z nich čo najviac.Prehliadka pokračuje v Arsenale, bývalých lodeniciach, kde sa prezentujú krajiny, ktoré nemajú postavený stály pavilón. Ďalšie expozície sú rozmiestnené v historických palácoch po meste a zabúdať netreba ani na sprievodné podujatia.
(zdroj: AUTORKA)Slovan v zrkadle
V česko-slovenskom pavilóne, ktorý je spoločný od roku 1926, vystavuje Jiří David v expozícii pripravenej spolu so slovenskou kurátorkou Katarínou Rusnákovou dielo Apoteóza. Český výtvarník vytvoril akýsi remake slávneho diela Alfonsa Muchu Slovanská epopeja. Z jeho rozsiahleho cyklu si vybral posledný obraz a v mierke jedna k jednej ho premaľoval na čiernobielo.David v diele zmenil dvadsať detailov a vložil doň tak nové a aktuálne významy. Pri lepšom pohľade diváci môžu zbadať tetovania na tele ústrednej figúry Slovana, ženu s rúškom na tvári, hajlujúce postavy či odkazy na slávne umelecké osobnosti ako Marina Abramović alebo Jasper Johns.Dielo má originálnu inštaláciu. Návštevník vstupuje do takmer prázdneho pavilónu, na jeho konci vidí obrovský biely panel. Až potom, čo zaň nazrie, uvidí obraz – a to hneď dvakrát. Z opačnej strany panelu, priamo oproti maľbe je rovnako veľké zrkadlo.Priestor medzi zrkadlovou stenou a maľbou je extrémne úzky. Kto chce dielo vidieť, musí sa postaviť pred zrkadlo a sledovať tak obraz, ktorého je súčasťou. Bonusom Davidovho projektu sú veľké plagáty pripravené pri vstupe pre každého návštevníka. Sú na nich vyznačené všetky zmenené časti s presným opisom a tiež reprodukcia pôvodnej Muchovej maľby.Naša expozícia prekonala očakávania verejnosti a britský denník The Guardian Davidovo dielo Apoteóza zaradil medzi pätnásť najlepších z celého bienále.Autorka je kunsthistorička
Autor: Katarína Lacková
