Peter Roller: Znaky
Bodky a čiarky môžu skrývať veľké tajomstvá
Výstava / wine+gallery Trunk Bratislava
Akademický sochár Peter Roller (67), docent na Vysokej škole výtvarných umení, je impozantný nielen svojou vysokou postavou, ale najmä svojím dielom. Za päťdesiat rokov výtvarnej tvorby za sebou zanechal stopy v mnohých krajinách sveta.
Hoci za totality nebol oficiálnym umelcom, ako rešpektovaného kolegu ho už od začiatku osemdesiatych rokov pozývali na tvorivé sochárske sympóziá do Japonska, Kanady, Rakúska, Maďarska, USA, Nemecka či do Slovinska.
Zo sympózia v meste Aio v južnom Japonsku zostala napríklad pôsobivá monumentálna socha Samuraj. Vďaka priateľským vzťahom s japonskými umelcami Roller spolu s manželkou Magdalénou, kunsthistoričkou založil Nippon club, Spoločnosť priateľov japonskej kultúry a spoluorganizovali festival Týždeň japonskej kultúry.

Viaceré jeho poetické popisky k dielam pôsobia ako japonské haiku. Ukazujú viacrozmernosť Rollerovej tvorivosti. A nielen poetiku, ale aj originálny humor, ktorý poteší aj pri krátkom rozhovore s majstrom. Jeho nefigurálne plastiky sú typické použitým materiálom, popri kameni či sadre sa na nich často objavuje špagát, drôt či kovové tyče.
Magicky podmanivé sú jeho bodkované diela. Ako o ňom v monografii píše priateľ a kolega Ľubomír Longauer, keď ho pochytí bodkovacia mánia, bodkuje až do úplného vyčerpania. Na sympóziu v nórskom Lystafyre dokonca vybodkoval interiér starého vojenského bunkra. Vybodkoval choré miesta skál, ktorým diagnostikoval ich ochorenie. Popísané a pokreslené kamienky sú ďalšou jeho milou doménou.
Len pár metrov od miesta prvej samostatnej výstavy Petra Rollera pred tridsiatimi piatimi rokmi v dnes už zlikvidovanej Galérii Cypriána Majerníka mu minulý týždeň otvorili výstavu Znaky. V príjemnom komornom priestore zreštaurovanej vinotéky a galérie Trunk na Hurbanovom námestí do 15. novembra predstavujú jeho tvorbu z posledných rokov.
Obrazy plné tajomstva na prvý pohľad pôsobia ako plastiky, no autor upozorňuje, že je to len hra s tvarmi a čiarkami, na sochy mu už nestačia sily. Sám odporúča, prečítajte si aj názvy...
Fénix
Kinotip
Nelly bývala kabaretnou speváčkou, druhá svetová vojna a pobyt v koncentračnom tábore jej však podobne ako mnohým iným od základu zmenili život. A nielen to. Drsný prerod absolvovala aj jej identita, zjazvená tvár si tak po sérii plastických operácií zachovala len pramálo z predošlého výzoru. Až tak málo, že Nelly nespoznáva ani jej muž.

Tajomstvo identity sa tak stáva ústredným stavebným prvkom celého filmu, ruka v ruke s ilúziami, podvodmi a neprístupnými zákutiami mysle. Akoby chcel nemecký režisér Christian Petzold znovu odkazovať ku klasickým filmom noir a starostlivo postrkovať divákovu predstavivosť až k samotným limitom. Menej námahy na druhej strane vynaložil pri výbere herečky.
Už po šiestykrát sa rozhodol pre osvedčenú spoluprácu s Ninou Hossovou, ktorá zažiarila aj v jeho predošlých filmoch Barbara, Jerichow či Yella.
(mog)
Jednofázové kvasenie a Testament
Koncert a krst knihy / Ticho a spol, Bratislava 19.00
„Plavnými pohybmi krúžil okolo rakety, fascinovaný dovtedy nepoznaným pocitom voľnosti. Stroj vnímal celým povrchom hmotného tela, dušou bol však spojený s vesmírom,“ opisuje Miloš Janoušek situáciu jedného zo svojich literárnych hrdinov. Keby žil Karel Čapek, asi by sa s ním kamarátil.
Známy pesničkár a publicista má oddávna hlboký vzťah k modernej fantastike, dokazujú to jeho poviedky aj divadelné hry. Dokáže v nich s autorským odstupom a vtipne ironizovať, no zároveň nás držať vo vážnom mystickom napätí.

Dnes krstí svoju novú zbierku próz Testament. Pri tejto príležitosti vystúpi spoločne s kapelou Jednofázové kvasenie, ktorej je dlhoročným členom a dodnes tak nesie odkaz legendárneho folklórneho pesničkárskeho združenia Slnovrat.
Koncert nás uvedie do nezvyčajného sveta, v ktorom kvasí folk s rockom, džez s vážnou hudbou, folklór a blues. Kapela otvára sezónu divadla Ticho a spol. ktoré práve oslavuje piate výročie svojho vzniku.