V slovenčine vyšla po desaťročiach čakania kniha My deti zo stanice Zoo. Je verným obrazom závislosti. Vydaniu autobiografického príbehu tínedžerky závislej od heroínu komunistický režim nikdy nebránil. Kniha My deti zo stanice Zoo bola predsa skvelou odstrašujúcou ukážkou, ako sa nivočia životy mladých v zahnívajúcom kapitalizme.V nemeckom origináli prvýkrát vyšla v roku 1978. Preložili ju do mnohých svetových jazykov a v češtine ju dokonca vydali niekoľkokrát. Len v slovenčine nevyšla, až sa to zdá neuveriteľné. Zopár pasáží sa publikovalo len v starom Kamaráte, magazíne pre mladých. Prázdne miesto až teraz vyplnilo vydavateľstvo Premedia, ktoré do našich kníhkupectiev uvádza preklad Paulíny Šedíkovej Čuhovej.
Život z berlínskych brlohov a záchodov
Rozprávanie mladej narkomanky Christiane F. dnešného čitateľa už asi nešokuje, na to je príliš zbesnený desivou realitou. Stále je však silné a autentické.Západoberlínske sídlisko Gropiusstadt sa podozrivo podobá na tie, ktoré pozná z vlastnej skúsenosti slovenský čitateľ. Je bezútešné a podrobené betónu. Štrnásťročná Christiane tam po presťahovaní sa z vidieka hľadá svoje miesto. Jej rodičom sa nedarí tak, ako si naplánovali, doma ju čaká uťahaná matka a násilnícky otec.Postupne si teda buduje paralelnú existenciu. Hoci ešte chodí do školy, jej svetom sa stáva partia mladých narkomanov pri stanici metra. A aj keď je dnes život v Berlíne v móde, v tejto knihe nevyznieva práve príťažlivo.

Christiane nás prevádza brlohmi v pochybných panelákoch a verejnými toaletami s feťákmi. Dievčatá sa tam dennodenne ponúkajú bohatším Nemcom v klobúkoch alebo skromnejším Turkom a Balkáncom. Jej „drogová kariéra“ postupuje typickým spôsobom smerom dolu, až na dno. Od hašišu k heroínu, od fetovania k ušpineným injekčným striekačkám a od kradnutia k prostitúcii. Lebo mať dvadsať mariek znamená mať vstupenku do privátneho raja. K tomu všetkému prichádzajú cykly absťákov a terapií, desiatky rozhodnutí skončiť a ešte viac návratov k droge, nezodpovednosť až pohyb na hrane smrti.
Prognózy v nepripravenom období
Kniha je aj výrečným dokumentom vtedajších čias. O závislostiach sa ešte len začínalo hovoriť a písať. Mladým narkomanom sa nemal kto venovať, lebo terapeutické zariadenia boli pripravené pre dospelých. Komunitné centrá na sídlisku sa paradoxne stávali cestou k drogám, nie miestom liečby zo závislosti. Christiane Felscherinowej tento príbeh pomohli napísať dvaja novinári Kai Hermann a Horst Rieck, ktorí pracovali pre Die Zeit, Spiegel a Stern. Počúvali dva mesiace, čo im vtedy šestnásťročná narkomanka rozprávala, a text najprv upravili do podoby série novinových článkov. Až neskôr sa rozhodli pre knihu. Odhaduje sa, že „bibliu teniskovej generácie“ si prečítalo až dvadsať miliónov Nemcov. Mala otvorený záver, Christiane odišla na vidiek k babke. Jej prognóza vyzerala nádejne.Tri roky po vydaní knihy sa objavil aj úspešný film. Vo vedľajšej úlohe stvárnil seba samého spevák David Bowie. Christiane plánovala, že sa s ním odvezie na premiéru, neskôr vyhlásila, že sa musela nadopovať kokaínom.Na osemnáste narodeniny jej vyplatili za knižné zápisky milión mariek a drogy si zase raz mohla dovoliť, boli prístupné.
Ani druhý život narkomanky nebude čistý
Kým sa jej rozprávanie dostalo do slovenčiny, Christiane stihla osláviť päťdesiate narodeniny. A stihla napísať aj pokračovanie s názvom Môj druhý život. Veľmi lakonicky vtedy poznamenala: „Ja už čistá nikdy nebudem.“Písala o svojich ďalších experimentoch s drogami, sedemročnom túlaní sa po gréckych ostrovoch, materstve i o pobyte vo väzení. Medzi rokmi 1981 a 1983 sa vraj snažila uspieť ako speváčka, podporoval ju v tom vtedajší životný partner Alexander Hacke z kapely Einstürzende Neubauten.Vďaka jej zápiskom tiež vieme, že viaceré postavy z knihy My deti zo stanice Zoo sa zbavili drogovej závislosti. Také sú príbehy závislých. Nevyspytateľné, ale vždy natvrdo spojené so životom i so smrťou.V januári 2014 potom Christiane na svojom blogu oznámila, že sa chce stiahnuť do úzadia, opísala aj svoj zdravotný stav. Drog sa vraj nikdy nechcela vzdať, lebo sa rozhodla žiť odlišný život. Dodnes je na metadóne, občas si zapáli joint a veľa pije.