Toto sa Čechom a Slovákom podarilo. V kinách je Wilsonov

Predstavy o tom, že by Bratislava po prvej svetovej vojne odmietla účasť v spoločnom česko-slovenskom štáte, neprijala za prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a uzavrela partnerstvo s americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom, dnes zaraďujeme do žánru science-fiction a považujeme ich za úplne nezmyselné. Medzi ľuďmi však kedysi chodili také mozgy, čo nad takouto možnosťou uvažovali.

Nad mestom by visela americká zástava, zákony by sa konzultovali s americkým kongresom, móda by prichádzala zo San Francisca, intelektuálny diškurz z New Yorku - a keby sa napriek ušľachtilým ideálom mesto neubránilo zločinu, na pomoc by doleteli experti z FBI. Autori novej česko-slovenskej komédie Wilsonov presne takýto svet skonštruovali.

Vychádzali pritom z literárnej predlohy Michala Hvoreckého, z jeho poviedky Najhorší zločin vo Wilsonove, ktorá v knihe Lovci a zberači prvýkrát vyšla v roku 2001. V prvom pláne v nej Hvorecký šarmantne rozpletá temný detektívny príbeh, v tom druhom opisuje svet, keď bola Bratislava - teda Wilsonov - postavená na živote v spolkoch, tajomstvách a pravidlách, ktoré boli poznačené tým, že tu každodenný život vychádzal zo židovskej, maďarskej aj nemeckej kultúry. Len na americké prvky civilizácie neboli ešte ľudia celkom zvyknutí a trochu ich zaskočilo, keď ich do mesta ako víchor vniesol nekonvenčný vyšetrovateľ FBI Aaron Food.

V histórii československej kinematografie nie je veľa záznamov o tom, že by sa autori a producenti pokúšali nakrúcať tradičné detektívky. V našom regióne na ne diváci neboli príliš zvyknutí. Naopak, poznali detektívne paródie, na tie boli zvyknutí. Vycvičili si zmysel pre absurdné prvky a nezmysly, ktoré rozbíjali tradičnú kostru žánra a budovanie napätia.

Jiří Macháček a Vojta Dyk (vpravo) vo filme Wilsonov. (zdroj: WILSONOV.SK)

Režisérom komédie Wilsonov je Tomáš Mašín a z jeho mladého veku by sa dalo usudzovať, že na klasických českých komédiách vyrastal. Naučil sa toho evidentne dosť, pretože vo voľnej interpretácii detektívneho žánru zachádza ešte ďalej, s ešte väčšou odvahou. Jeho film je oslobodený v podstate od akýchkoľvek pravidiel, neraz vybočuje aj zo zákonov logiky, je sebavedomo až drzo egocentrický, postavený na nekontrolovateľnej energii Jiřího Macháčka v hlavnej úlohe.

A má na to všetko právo, pretože je vtipný a vôbec nie hlúpy. Tomáš Mašín a scenárista Marek Epstein ho postavili na duchaplných dialógoch a zvýraznili v ňom Hvoreckého multikulturálnu aj konšpiračnú linku. Pretože reč je o zločine z vášne - z vášne k štátu. Hrdí občania Wilsonova s národnostnými komentármi bez politickej korektnosti evidentne žiadny problém nemali. Videli sa v Amerike a malichernosti ich nezaujímali. Pre dnešných Bratislavčanov a Slovákov však môže byť Wilsonov provokáciou aj testom. Filmovým aj spoločenským.

Medzi stenami

Kino Lumiere, Bratislava 20.15

Francois Bégaudeau hrá vo filme Medzi stenami sám seba. (zdroj: OUTNOW)

Učiť v základnej škole v parížskom predmestí? Pre Francoisa Bégaudeaua to znamenalo, že sa každé ráno budil s bolesťou hlavy. Bežné pedagogické schopnosti nestačili, ani štátnice z vysokej školy, prednášať dospievajúcim deťom o francúzskej literatúre znamenalo najmä naučiť ich myslieť a správať sa v jazyku občianskom. V prostredí, kde všetko súviselo a kde sa všetko odvíjalo od rasovej pestrosti a národnostného napätia, to bola nesmierne ťažká úloha.

Francois Bégaudeau najprv o svojej skúsenosti napísal knihu, potom ho režisér Laurent Cantet poprosil, aby ju spolu s ním prepísal do filmového scenára a nakoniec aj presvedčil, aby si sám zahral hlavnú úlohu. Film Medzi stenami zvíťazil pred niekoľkými rokmi na festivale v Cannes, predseda poroty Sean Penn vtedy hovoril, že v podstate nemal s kým súťažiť. A mal pravdu. Film Medzi stenami nie je len filmom zo školy. Sám je školou. Najmä pre krajiny, ako je naša.

(kk)

Čau o piatej: Spoločenstvo

Dramatizované čítanie / Kníhkupectvo K. K. Bagalu, Laurinská ulica, Bratislava 17.00

Vlado Janček. (zdroj: LITERARNYKLUB.SK)

Asi ste to už zažili: vo vašom dome sa rieši od zatepľovania cez smeti či hádky na druhom poschodí až po žiarovky v pivnici všetko, a aj vy musíte byť pri tom. Zasadá bytové spoločenstvo a ste jedným zo susedov, ktorého podpis na zápisnici je nevyhnutný. Čosi podobné zrejme s problémami prežíval aj dramatik Anton Medowits, autor viacerých rozhlasových hier. Najnovšiu z nich s názvom Spoločenstvo totiž napísal práve na túto tému.

Susedia sa v nej stretávajú na domovej schôdzi, aby riešili veci týkajúce sa lepšieho bývania, no ako to už býva, väčšinu času len trepú a trepú a nevyriešia zhola nič. Na schôdzi sa zúčastňuje desať postáv z prostredia obyvateľov domu a my sme svedkami zmesi ich čudesných absurdných výlevov z osobných životov.

Hlavná postava mladého muža udalosti komentuje a od prvej chvíle je jasné, ako mu to celé lezie na nervy. Rozhlasová hra mala premiéru minulý mesiac v Rádiu Devín v hlavnej úlohe s Pavlom Plevčíkom. Vyšla v najnovšom čísle časopisu Vlna a dnes podvečer o piatej ju v rámci festivalu Vlna naživo bude čítať a možno aj predvádzať Vlado Janček (na snímke).

(ea)