Žil striedavo vo Švédsku a v Mozambiku, kde aj viedol divadlo. Písal divadelné hry, prózu pre dospelých aj pre deti. Najznámejšou literárnou postavou švédskeho spisovateľa Henninga Mankella sa však definitívne stal komisár Kurt Wallander.
Práve v ňom sa odráža jeho „úsilie pochopiť náš strašný svet a pokúšať sa ho zmeniť“. Všetky jeho prípady sa odohrávajú v švédskom meste Ystad, ktoré sa postupne stalo pútnickým miestom milovníkov detektívok. Vďaka náladovému komisárovi Wallanderovi sa Henning Mankell stal najčítanejším švédskym autorom.
Po celom svete sa predalo tridsať miliónov jeho kníh a desať románov práve z tejto série bestsellerov preložili do vyše štyridsiatich jazykov. Vlani mu diagnostikovali rakovinu, v noci nadnes vo veku 67 rokov v Göteborgu zomrel. O svojom boji s chorobou písal v denníku Guardian aj v jednom zo švédskych denníkov.
Mankell bol jedným z hlavných predstaviteľov literárneho krimi žánru nazývaného "škandinávsky noir", ktorý skúma temnejšiu stránku Švédska a poskytuje protipól k imidžu tejto krajiny ako spoločnosti takmer bez zločinu. Jeho romány boli mnohokrát spracované do filmovej a televíznej podoby, vrátane televíznej verzie so slávnym britským hercom Kennethom Branaghom v hlavnej úlohe.
V slovenčine mu vyšli romány Pyramída, Piata žena, Číňan, Psi z Rigy, Falošná stopa, Záhrada smrti, Muž, ktorý sa usmieval, Neviditeľný múr, Nepokojný muž či Vrahovia bez tváre.
Henning Mankell sa narodil v Štokholme. V mladosti sa stal krajne ľavicovým a protiizraelským aktivistom, zúčastnil sa aj nepokojov švédskych študentov v roku 1968. Istý čas žil v Nórsku, kde zase podporoval miestnu maoistickú stranu. Za manželku si vzal Evu, dcéru švédskeho režiséra Ingmara Bergmana.
