Plné vrecká peňazí
Divadlo / Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava 19.00
Na Miami sa v pote tvárí samí známi milionári opaľujú. Vidia sa medzi nimi aj Alfréd Cicák a Gejza Galiba. Dvaja írečití slovenskí holiči si radi príležitostne hovoria Tedy a Dženifer. S anglickým prízvukom snívajú o tom, aké by to bolo, keby im do statusu multimilionára stačilo už len päť korún a keby ich, ležiacich na azúrovom pobreží pri stráňach Floridy, kde dozrieva božolé aj napriek finančným stratám, volal na bryndzové halušky výstrel zo zámorskej lode.
Jedného dňa nadobudnú presvedčenie, že sen sa môže stať skutočnosťou. Konečne už detské tepláky nebudú viac bolestne zaťažovať rodinný rozpočet! A každé ráno ich bude na stole čakať kaviár a fľaša brandy!
Vec sa má totiž tak: popri bežných klientoch, ktorí si k nim chodievajú pravidelne po drdoly a bokombrady, sa v ich malej prevádzke raz za čas ocitne aj miestny žobrák. A o ňom sa šíri dôležitá klebeta: vraj má na krku mešec s pokladom. Čo keby páni holiči lepšie naostrili britvu? Veď kto by už pátral po žobrákovi...

Príbeh vám je asi známy. Zrodil sa v divadelnej hre Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo, ktorú ešte v roku 1970 uviedla Malá scéna. Hoci bol spisovateľ a dramatik v tom čase vplyvným kultúrno-politickým funkcionárom, nemala zvláštny ohlas. Pomohla však vo chvíli, keď bolo treba udržať v divadle dvoch dôležitých ľudí – Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Po tom, ako ich vyhodili z viacerých scén, prichýlila ich paluba Spevohry Novej scény, kde na Solovičovu hru stavili.
„Vnútri divadla bola ambícia urobiť nielen slovenskú, ale aj zaujímavú inscenáciu. Boli sme vtedy očarení americkými muzikálmi, ale nemohli sme ich hrať. Tak sme sa snažili nájsť v domácej tvorbe dielo, z ktorého by mohlo niečo také vzniknúť. Žobrácke dobrodružstvo bolo jedno z mála slovenských komediografických hier a vystupovala v ňom dvojica,“ povedal vlani v rozhovore pre SME Kamil Peteraj. U Soloviča vybavil, aby sa hra mohla upraviť a humoristická dvojica mohla dokonca do predlohy autorsky vstúpiť. Milan Lasica s Tomášom Janovicom napísali k hudbe Igora Bázlika texty piesní a v roku 1975 prišil na svet Plné vrecká peňazí. Muzikál, známy aj z legendárnej LP platne, sa teraz úspešne drží v repertoári Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Hrajú ho opäť aj dnes v réžii Juraja Bielika a v hlavných úlohách s Marekom Majeským a Martinom Mňahončákom.
Eva Andrejčáková
Básne proti zdaňovaniu poézie
Literárno-hudobný večer/ Poľský inštitút Bratislava 19.00
„U řezníka je uherskej salám. Stojí tisíc korun, s bábou jsem se hádal vo rum,“ písal kedysi Egon Bondy. Jeho text využili v pesničke aj Ali ibn Rachid. Chcete si na nich zaspomínať? Kapela z 90. rokov minulého storočia sa stala legendou, na akú sa nezabúda, ani keď celé roky naživo nehrala. Dnes večer jej pesničky zaznejú v podaní jedného z jej zakladajúcich členov Ľuba Burgra a mladého hudobníka Pjoniho. Ale to nie je všetko, naopak. Koncert bude sprievodným podujatím krstu Básní proti zdaňovaniu poézie.

Napísal ich poľský básnik Zbigniew Machej, kedysi riaditeľ Poľských inštitútov v Prahe a v Bratislave a v slovenčine vychádza rozsiahly výber z jeho diela v knižnej edícii časopisu Vlna. Jeho báseň Nebo zhmotní v podobej tanečnej dekonštrukcie Zuzana Hianiková. Podujatia prebehnú v rámci festivalu Vlna naživo, ktorý dnes zároveň ponúka ešte mnoho rôznych akcií so záhadnými názvami – napríklad tanečno-pohybovú peep show Bordel s Vlnami v Literárnom centre, Tanečné divertimento z okna na ulicu s názvom Coco, industriálny (post)tanec na Panenskej v podaní performerky Petry Fornayovej či Tanečný návod na zastavenie dopravy v réžii Moniky Haasovej. Viac na www.vlna.sk.
(ea)
Rio 2096
KINOTIP/ KC Dunaj, Bratislava 19.00
Brazílska tvorba sa na festivale animovaného filmu v Annecy pred dvoma rokmi predstavila prvýkrát. Príbeh režiséra Luiza Bolognesiho však zaúčinkoval okamžite, porote sa zapáčil natoľko, že mu dokonca udelila hlavnú cenu. Vo filme znova ožíva dávna história brazílskeho podrobeného národa, pochybné drancovanie životného prostredia aj násilný odpor proti vojenskému režimu.

O tom, že snímka je ozaj rôznorodým kokteilom, svedčí aj staromódny štýl animácie prepletený s modernými počítačovými trikmi a tiež legendy, ktoré sa režisér nebál pomiešať s politikou aj násilím. Jeho výrazné vizuálne a provokatívne témy sú však určené najmä dospelému publiku. Film sa bude premietať v rámci tretieho ročníka festivalu Brazil Vizual, ktorý k nám znovu prináša kus brazílskej kultúry a histórie, ale aj typickej každodennosti všetkých Brazílčanov.
(mog)