Jesennú hudobnú sezónu som začal v Štátnej opere vo Viedni. Vždy to má výnimočnú príchuť, ale teraz zvlášť – pre stopäťdesiate výročie viedenského Ringu.
Jubileu slávneho stredoeurópskeho bulváru sa venuje vynikajúca výstava v múzeu mesta na Karlsplatzi. Nechýba na nej ani príbeh legendárneho operného domu a jeho staviteľov. Neorenesančná budova sa po dokončení stala terčom takého dobového hejterstva, že architekt Eduard van der Nüll spáchal samovraždu, čím šokoval tehotnú manželku aj cisára Franza Jozefa.
Vstup sem nie je je len pre snobov
Dnes je stavba predmetom bezhraničného obdivu. Zohnať lístky je umelecká disciplína. Relatívne ľahko sa dá dostať iba na miesta na státie pod stropom, ku ktorým mám od študentských čias sentimentálny vzťah. Vymoženosť pred vyše sto rokmi vybavil Gustav Mahler, ktorý bojoval za to, aby opera nebola len snobská záležitosť, ale žáner pre všetkých. Na programe bola Musorgského Chovanščina v drsnejšej Šostakovičovej verzii.
Vidieť dielo mimo Ruska sa považuje za udalosť, lebo sa pre svoju náročnosť hráva ozaj zriedkavo. Viedenská inscenácia však celkom nenaplnila očakávania. Ruský klasik réžie Lev Dodin si s náročnou historickou látkou – okolnosti Moskovského povstania roku 1682 – nevedel rady. Usiloval sa zdôrazniť nadčasovosť diela, no viaceré postavy s extrémnymi charaktermi len deklamovali svoje nesplniteľné túžby a sny, skutočné vzťahy medzi nimi nevznikli.
“Viedni tradične prišiel na pomoc Slovenský filharmonický zbor, Sagan medzi vokálnymi telesami, s ktorým sa však slovenskí politici nefotia ani o ňom nepíšu statusy.
„
Zato šikovná scénografia a hlavne kvalitná hydraulika lešení posilnili mimoriadny hudobný zážitok a naplno využili skvelú akustiku sály. Opera si žiada až dva kompletné zbory ešte doplnené o detských spevákov. Viedni tradične prišiel na pomoc Slovenský filharmonický zbor, Sagan medzi vokálnymi telesami, s ktorým sa však slovenskí politici nefotia ani o ňom nepíšu statusy.
Lenin, Stalin, Putin
Chovanščina si zachovala prekvapujúcu aktuálnosť vo večnom spore o západnom či východnom smerovaní Ruska aj v tvrdom konflikte svetskej a cirkevnej moci. Reformu krajiny už vtedy znemožňovala hrôzovláda tyranov, kolaborácia kňazov aj vzbura konzervatívcov. Významnú úlohu zohrával tiež najznámejší ruský démon – alkohol.
Komunisti dielo interpretovali ako oslavu vlády múdreho ruského ľudu, no v skutočnosti ide o príbeh manipulácie a úplného podriadenia davu. Staroverci sa na konci rozhodnú pre masovú samovraždu upálením, čo je jeden z najdesivejších záverov v dejinách žánru.
Od Chovanščiny vedie Ruskom fascinujúca a kľukatá temná cesta cez leninčinu a stalinčinu až k dnešnej putinčine. Zážitok počúvať, hrôza v tom žiť.
