SME
Sobota, 22. február, 2020 | Meniny má Etela
ROZHOVOR

Európa spáchala samovraždu, hovorí režisér filmu Saulov syn

So svojím netradičným zobrazením života v koncentračnom tábore získal maďarský režisér LÁSZLÓ NEMES Grand Prix na festivale v Cannes. Oslavné obdobie má však už asi za sebou. Pred pár dňami sme ho stretli na festivale v San Sebastiane v temnej nálade, predpovedal nám skorý koniec. Jeho film Saulov syn je v programe prehliadky Be2Can.

Teror má novú tvár – vo filme Saulov syn režiséra Lászlóa Nemesa. Premieta sa na prehliadke Be2Can, hlavnú úlohu hrá Géza Röhrig. Teror má novú tvár – vo filme Saulov syn režiséra Lászlóa Nemesa. Premieta sa na prehliadke Be2Can, hlavnú úlohu hrá Géza Röhrig. (Zdroj: FILMEUROPE)

Keď sa s holokaustom stretávame prvý raz, väčšinou sme malí a naše mozgy to vôbec nevedia prijať. Ako ste si ho vysvetľovali vy?
„Možno som bol trochu citlivejší. Rozprávala mi o ňom mama, pochopil som, že holokaust, to je aj náš rodinný príbeh.“
 

Takže ste o ňom vedeli dosť?
„Asi viac, no určite nie dosť. Podstatnejšie veci som sa dozvedel, keď som odišiel z Maďarska do Paríža. Tam sa zločiny druhej svetovej vojny analyzovali otvorene, kým v strednej Európe sa ich ľudia nechceli veľmi dotýkať. Holokaust cítia ako hanbu.“

Článok pokračuje pod video reklamou


Čo vám chýba? Čo sme neurobili?
„Vidíte, v akom stave sú dnes naše krajiny? Prečo sa nepýtame, ako sme sa tam dostali? Prečo boli na začiatku minulého storočia úspešné a prečo sú dnes v troskách? Sú v rozklade, pretože svoj život postavili na fanatických a nereálnych ideách o čistote národa, na národnej pýche.“
 

Čo považujete za úspech krajiny? Že sa jej darí ekonomicky?
„Áno, myslím tým ekonomický úspech. Židia boli ekonomicky úspešní a v tom, že ich nacisti všetkých pozbierali a poslali do plynových komôr, vidím veľkú symboliku. V tej chvíli sa začala samovražda Európy. Celé dejiny sú odvtedy záznamom beznádeje. Začala klesať vzdelanosť obyvateľstva a miera jeho otvorenosti, perspektívy a nádeje sa vytratili. Veď sa pozrite, ako vyzerajú naše cesty, naše domy, naše dediny. Keď chodím po Európe, nevidím žiadny ekonomický život.“
 

Uvažujete nad tým, kde sa berie túžba ľudí po čistom národe?
„Každý po ňom túži. Zabúdame pritom na príklady. Napríklad Rakúsko ­- Uhorsko v roku 1910. Poviete si, bol to chaos, bolo aj isté napätie. Lenže, v akých budovách sme vtedy bývali? Na akej úrovni bol priemysel? Kvalita ľudskej práce bola vyššia, ľudia mali vo všeobecnosti vyššie nároky. Dnes? Žijeme v ruinách.“
 

Neohlasujete tu apokalypsu?
„Ohlasujem, veď ju už jasne cítiť všade okolo nás. Nie som prorok, ale študujem históriu a pozorujem náš geopolitický priestor. Pozerám sa na staré fotografie z roku 1910 a vidím, že jednu kataklizmu už máme za sebou. Je to jasné, koniec je vo vzduchu, naša civilizácia stráca dych.“
To sa stáva, že civilizácie zanikajú, že po ich vrchole príde pád. Vy filmári predsa sami o tom často nakrúcate.
„Áno, ako hovoríte. Civilizácie zanikajú. A tá naša civilizácia už vôbec nie je silná.“


Čo si predstavujete, že príde po nej?
„Neviem si to zatiaľ dosť dobre predstaviť. Z východu sa rozpínajú Rusi, z Blízkeho východu prichádza islamizmus v rôznych formách, populácia Európy slabne a úplne sa vytráca aj jej vôľa niečo s tým urobiť. Rezignovali sme na ideály, technokracia je všade naokolo. Ešte v roku 1910 bol náš kultúrny život plný pohybu, idey a nápady sa množili – teraz môžeme očakávať, že náš svet bude stáť na vojnách, ničení, nasadzovaní jadrových zbraní. Vybudovať na týchto troskách niečo nové, to bude veľmi ťažké.“
 

Nie ste dnes v zlej nálade?
„Vôbec nie. Vychádzam z dejín. Vychádzam zo zákonitosti, že jedna civilizácia strieda druhú. Žiadna z nich neprežije bez toho, že by prišla do kontaktu s druhou, živila sa ňou, vymieňali si informácie. My sme rezignovali na prepojený svet.“
 

Už niekoľkokrát ste spomenuli rok 1910. Prečo práve ten?
„Chystám nový film, ktorý bude z tohto roku. Zatiaľ vám nepoviem veľa, len to, že bude o mladej žene v Budapešti, bude to triler, a celkom iný ako Saulov syn.“


Kde teraz bývate? V Paríži?
„Teraz som v Budapešti, ale často chodím do Paríža. Najmä vtedy, keď sa potrebujem prehrabávať v archívoch. Ako hovorím, Francúzi históriu spracovávajú lepšie a viac ako Maďari.“
 

O Maďaroch sa hovorí, že sa cítia veľmi osamelí, so svojím nepreniknuteľným jazykom sú v Európe unikátni. Súhlasíte s tým?
„Hm, necítime sa všetci tak trochu osamelí? Nás Maďarov by malo skôr trápiť to, aká neúspešná krajina sme. Ale vlastne, ktorá krajina z nášho regiónu úspešná je? Ozaj, viete, že režisér Béla Tarr má aj slovenských predkov? Žiaľ, národnostný mix dnes nie je žiadna hodnota, ľudia ho odmietajú a stále sa len ženú za vidinou čistoty. Nevidia, že jediné, čo tým dosiahnu, je plochosť. Ničia korene, na ktorých stála naša civilizácia, ničia tým svoju pestrosť, bohatosť. Nezostane nám nič. Len nuda.“
 

Ako chápete dnešný veľký strach Maďarov aj Slovákov pred migračným pohybom?
„Je to taká východoeurópska črta. Hoci, pozrite sa na Afriku, tam sa ľudia zabíjajú len preto, že sú z iného kmeňa. Aj na Blízkom východe je to podobné. Musí byť niečo v povahe ľudského rodu, že sa takto správa. A zrejme si nepomôže, kým nenájde dobrého vodcu. No a dobrý vodca, ten tu už dávno nebol.“
 

Koho považujete za posledného dobrého vodcu?
„Neviem, možno Churchilla. V Británii bolo dosť dobrých lídrov, ktorí mali vízie. Žiaľ, túžba po dobrých vodcoch vyhynula niekedy v 60., 70. rokoch minulého storočia  a odvtedy majú ľudia radi hlúpych a nudných vodcov. Inteligent u nich nemá šancu. Aj keď ja stále verím  na múdreho, spravodlivého kráľa. Nie je náhoda, že v našich rozprávkach takýto koncept žil. Potrebujeme ho.“
 

Myslíte si, že tým dobrým vodcom musí byť politik?
„Nemusí byť, a ani by nemal. Počúvajte, my sme toho teda o filme veľa nepovedali. Ale rád som sa takto porozprával. Uverejníte to?“

Načítavám video...

 

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  2. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  4. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  5. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  8. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  9. Darujte od srdca pre rozum
  10. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 15 845
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 9 240
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 7 112
  4. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 651
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 5 221
  6. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 4 944
  7. SME proti extrémizmu na školách 4 808
  8. Darujte od srdca pre rozum 4 693
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 498
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 470

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľubomír Galko a ostatní odídenci zo SaS, ktorí momentálne pôsobia v Demokratickej strane, po tom, ako podporili otvorenie mimoriadnej schôdze.
Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.

Daňové priznanie typ B