Jediný človek, s ktorým prežijete svoj život, ste vy sám. Preto sa musíte mať v úcte, chrániť sa pred nepríjemným, vytesňovať ne〜chcené. A niekedy si odrazu uvedomíte, že žiť osamote môže byť oslobodzujúce až tak, že sa svet pred vašimi očami mení na nepriateľské územie. Ale môže to byť až také ťažké, že radšej chcete ochorieť a umrieť.
Štyri jazyky
Román Huberta Klimka– Dobrzanieckého Samota vychádza práve dnes, 8. októbra, v edícii K4 v štyroch jazykoch naraz: okrem slovenčiny aj v maďarčine, češtine a rodnej poľštine. Je súčasťou medzinárodného projektu, ktorého cieľom je spájať literatúry a spisovateľov stredoeurópskeho priestoru a predstavovať v jednotlivých krajinách V4 súčasnú literatúru.Minulý rok odštartoval túto edíciu Pavol Vilikovský s Príbehom ozajského človeka.
Samota je provokatívna
Písať po Samuelovi Beckettovi o samote, osamení, nekomunikácii nie je ľahké. Aj keď samota, bytie vo vlastnom vedomí, existencia mimo tohto rušného sveta všednosti, je existenciálne vždy nanovo položená otázka. Hrdina románu Samota sa odkrýva postupne, v úryvkoch vyjadrení. Z jeho monológu si skladáme obraz človeka, ktorý žije akoby pod skleneným zvonom vďaka tomu, že prenajíma nehnuteľnosti po rodičoch, nemá každodenné starosti, len sa správa excentricky, chce byť medzi ľuďmi sám. A to provokuje: „Občas sa ma opýtajú, či ešte niekoho čakám, a niekedy ich prekvapí, keď rozhodne odpoviem, že žiadnu spoločnosť nečakám, že spoločnosť iného človeka nepotrebujem.“
Choroba je nechuť žiť
Ocitáme sa v Rakúsku, ikonickej krajine stredoeurópskeho priestoru, krajine, ktorá je naša, ale aj nie je naša, je mostom k Západu, ale zároveň hranicou toho magického Východu. Stretávame sa s menšinami, inými, cudzími, čo žijú v okolí rozprávača, vykresľuje sa nám dnešný svet pochybností, neistoty, premenlivosti, ktorú chce prebiť rituálmi. Samota rozprávača sa stupňuje rozhodnutím odísť k moru, do totálne anonymizovaného prostredia hotela na pláži. Po celý čas si v sebe rozprávač pestuje nápad, že chce ochorieť a umrieť, lebo sa mu nepáči prognóza, že bude dlho žiť. Román sa mení na absurdnú grotesku o človeku, ktorý sa rozhodol stať chorým tým najbizarnejším spôsobom: chce ochorieť na pohlavnú chorobu. Román Huberta Klimka – Dobrzanieckieho je vo svojej podstate čiernou groteskou o človeku, ktorému je až príliš dobre na tomto našom svete.Autor je spisovateľ a publicista