A tu zrazu sloboda! - čakali sme takúto?

Doba z druhej ruky predstavuje záverečnú, piatu knihu slávneho umelecko-dokumentárneho cyklu Svetlany Alexijevičovej Hlasy utópie. Ide o akési komentované svedomie ľudí, ktorí prežili istú časť svojho života v bývalom Sovietskom zväze a ktorí zažili alebo zažívajú realitu po jeho rozpade. Denník SME uverejňuje niekoľko úryvkov z textu, ktorý v preklade Kristíny Karabovej práve vychádza v časopise Glosolália 3/2015. Celá kniha vyjde vo vydavateľstve Absynt v máji 2016.

Sveltana Alexijevič(Zdroj: www.alexijevich.info)

Zápisky spoluzúčastnených

Lúčime sa so sovietskymi časmi. S tým naším životom. Snažím sa úprimne vypočuť všetkých účastníkov socialistickej drámy...

„Komunizmus mal šialený plán – prerobiť ,starého‘ človeka, starobylého Adama. A to sa podarilo... To je asi aj jediná vec, ktorá sa podarila. Za vyše sedemdesiat rokov sa v laboratóriu marxizmu-leninizmu podarilo vytvoriť osobitný typ človeka – homo soveticus. Jedni sa domnievajú, že ide o tragickú postavu, iní ho nazývajú ‚sovok‘ (komančom). Zdá sa mi, že tohto človeka poznám, je mi dobre známy, prežila som vedľa neho, bok po boku s ním veľa rokov. On – to som aj ja. Sú to moji známi, priatelia, rodičia.“ Socializmus sa skončil. No my sme ostali. Niekoľko rokov som cestovala po celom bývalom Sovietskom zväze, pretože homo soveticus, to nie sú len Rusi, ale aj Bielorusi, Turkméni, Ukrajinci a Kazaši. Hoci teraz žijeme v rôznych štátoch a hovoríme rôznymi jazykmi, nepomýliš si nás s nikým. Spoznáš nás odrazu! My všetci ľudia zo socializmu sa aj podobáme, aj nepodobáme na ostatných – máme svoj slovník, svoje predstavy o dobre a zle, o hrdinoch a mučeníkoch. Máme špecifický vzťah so smrťou. V rozhovoroch, ktoré nahrávam, sa objavujú slová ako „strieľať“, „zastreliť“, „zlikvidovať“, „odpratať“ alebo také tie sovietske varianty zmiznutia ako napríklad „zatknutie“, „desať rokov bez práva na korešpondenciu“, „emigrácia“. Koľko tak asi môže stáť ľudský život, ak máme na pamäti, že nedávno hynuli milióny? Sme plní nenávisti a predsudkov. Všetko to vychádza odtiaľ, kde bol GULAG a strašná vojna. Kolektivizácia, rozkulačovanie, premiestňovanie národov.

To bol socializmus a jednoducho náš život. Vtedy sme o ňom hovorili málo. Ale teraz, keď sa svet neodvratne zmenil, všetci sa o tento náš život začali zaujímať, a bez ohľadu na to, aký bol, bol to náš život. Píšem a po zrniečkach, omrvinkách vyhľadávam dejiny „domáceho“, „vnútorného“ socializmu. To, ako si žil v ľudskej duši. Vždy ma priťahuje práve tento malý priestor – človek, samotný človek. Pretože v skutočnosti sa všetko deje práve tam.

...

Otec spomínal, že on osobne uveril komunizmu po Gagarinovom lete. Sme prví! Dokážeme všetko! Tak nás s mamou aj vychovávali. Bola som iskrička, nosila som odznak s kučeravým chlapčekom, pionierkou, komsomolkou. Sklamanie sa dostavilo neskôr.

Po perestrojke všetci čakali, kedy sa otvoria archívy. Otvorili ich. Dozvedeli sme sa o histórii, ktorú nám skrývali...

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nobelovu cenu za literatúru vyhrala Svetlana Alexijevičová

...

Ľudia čítali noviny, časopisy a mlčali. Zvalila sa na nich ťaživá hrôza! Ako s tým máme žiť? Mnohí stretli pravdu ako nepriateľa. Aj slobodu. „Nepoznáme svoju krajinu. Neviem, čo si väčšina ľudí myslí, každý deň ich vidíme, stretávame, no na čo myslia, čo chcú, to nevieme. Ale berieme na seba smelosť ich učiť. Čoskoro sa všetko dozvieme a budeme zhrození,“ hovoril jeden môj známy, s ktorým sme často sedávali u mňa v kuchyni. Hádala som sa s ním. Bolo to v roku 1991. Šťastné to obdobie! Verili sme, že zajtra, doslova zajtra sa začne sloboda. Začne sa z ničoho, z našich túžob.

Z „Knižiek zápiskov“ Varlama Šalamova: „Bol som účastníkom veľkej prehranej bitky za skutočnú obnovu života.“ To napísal človek, ktorý si odsedel sedemnásť rokov v stalinských táboroch. Túžba po ideáli však zostala. Sovietskych ľudí by som rozdelila na štyri generácie: stalinskú, chruščovovskú, brežnevovskú a gorbačovovskú. Ja som z tej poslednej. Krach idey komunizmu sa nám prijímal ľahšie, keďže sme nežili vtedy, keď bola myšlienka ešte mladá, silná, s neutratenou mágiou tragického romantizmu a utopických nádejí. My sme vyrástli za kremľovských starcov. V pôstnych, vegetariánskych časoch. Veľká krv komunizmu už bola zabudnutá. Pátos síce ešte zúril, ale zachovalo sa vedomie, že utópia sa do života prenášať nedá.

Rusko sa menilo, a nenávidelo sa za to, že sa menilo. „Nehybný Mongol,“ písal o Rusku Marx.

Sovietska civilizácia... Ponáhľam sa, aby som zachytila jej stopy. Známe tváre. Nepýtam sa na socializmus, ale na lásku, žiarlivosť, detstvo, starobu. Na hudbu, tanečné zábavy, účesy. Na tisícky podrobností zmiznutého života. Zahnať katastrofu do rámcov bežného života je jediný spôsob, ako sa pokúsiť niečo rozpovedať. Niečo si domyslieť. Stále sa neviem vynačudovať, aký zaujímavý je obyčajný ľudský život. Nekonečné množstvo ľudských právd. Dejiny zaujímajú iba fakty, a emócie zostávajú za palubou. Púšťať ich do dejín nie je zvykom. Lenže ja nehľadím na svet očami historičky, ale humanitne vzdelaného človeka. Prekvapená z ľudí.

Otca už nemám. A nemôžem s ním dokončiť jeden náš rozhovor. Povedal, že im sa na vojne umieralo ľahšie než neostrieľaným chlapcom, ktorí dnes umierajú v Čečensku. V 40. rokoch sa totiž oni dostali z pekla do pekla. Pred vojnou otec študoval na Vysokej škole žurnalistiky v Minsku. Spomínal, že keď sa vracali z prázdnin, často už nestretli ani jedného známeho profesora – všetkých zatkli. Nechápali, čo sa deje, ale bolo to hrozivé. Hrozivé ako na vojne.

S otcom sme mali len málo otvorených rozhovorov. Ľutoval ma. Ľutovala som aj ja jeho? Ťažko sa mi na túto otázku odpovedá. Boli sme k svojim rodičom nemilosrdní. Zdalo sa nám, že sloboda je niečo jednoduché. Potom prešlo trochu času a my sami sme sa zohli pod jej ťarchou, lebo nás slobode nikto neučil. Učili nás iba, ako za slobodu umierať.

A tu zrazu – sloboda! Čakali sme ju takúto? Boli sme pripravení za svoje ideály umrieť. Ruvať sa v boji. A začal sa „čechovovský“ život. Bez dejín. Všetky hodnoty okrem hodnoty života sa zrútili. Života vo všeobecnosti. Nové sny – postaviť dom, kúpiť dobré auto, zasadiť egreš. Sloboda sa ukázala byť rehabilitáciou meštiactva, v ruskom živote spravidla zamordovaného. Slobodou Jeho Veličenstva Spotreby. Vznešenosti temnoty. Temnota prianí, inštinktov – utajeného ľudského života, o ktorom sme mali iba približnú predstavu. Celé dejiny sme len prežívali, nežili. A vojenská skúsenosť nám teraz bola nanič, bolo treba na ňu zabudnúť. Tisíce nových emócií, stavov, reakcií. Všetko bolo zrazu akési iné: vývesky, veci, peniaze, vlajka. A aj samotný človek. Stal sa farebnejším, izolovanejším. Monolit vyhodili do vzduchu a život sa rozsypal na ostrovčeky, atómy, bunky. Ako u Daľa: Sloboda je voľnosť, slobodienka je rozľahlosť, priestranstvo. Veľké zlo sa premenilo na ďalekú báj, na politickú detektívku. Nikto už nerozprával o veľkej myšlienke, hovorilo sa o kreditoch, úrokoch, zmenkách, peniaze sa už nezarábali, ale „robili“, „vyhrávali“. Je to nadlho? „Nepravda peňazí v ruskej duši je nevyduriteľná,“ písala Cvetajevová. Ale akoby ožili a prechádzali sa po našich uliciach hrdinovia Ostrovského a Saltykova-Ščedrina.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 455
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 968
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 088
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 771
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 419
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 538
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 512
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 349
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 333
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 999

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

PROFIL KATE WINSLET

Manžel režíroval jej milostnú scénu. Kate Winslet s tým mala problém

S Cameronovým Titanicom sa jej kariéra iba rozbiehala. Pri nakrúcaní našla v Leovi DiCapriovi blízkeho priateľa.

Anna Franková ovládla slovenské divadlo

Vyhlásili nominácie na Divadelné Dosky 2017.

Ondrej Štefánik: Nerobme chyby našich rodičov, robme nové

Víťaz Anasoft litery vníma choroby sveta na šokovaných tvárach svojich detí.