AMANDA PARER je umelkyňa z Tasmánie, ktorá svojím vizuálnym humorom odkazuje na environmentálne problémy. Jej obrie zajace obsadia v sobotu Hlavné námestie v Bratislave.
Zajace z inštalácie Narušitelia sú zatiaľ vaším naj〜úspešnejším dielom. Aký príbeh sa skrýva v pozadí?
„Obrovské zajace sú akousi paralelou k rozprávkovým zvieratkám nášho detstva – chlpaté nevinné stvorenia, ktoré šantia na poliach. Zámerne som nimi chcela evokovať tento roztomilý obraz, aby som k nim prilákala ľudí a oboznámila ich aj s iným posolstvom, ktoré toto dielo nesie. Do Austrálie boli zajace dovezené. Zdivočeli, premnožili sa a teraz značne ničia životné prostredie. Práve ich nadrozmernosťou poukazujem na problém, ktorý je síce veľký, no ľahko sa ignoruje.“
Ako si vyberáte miesto, kam ich umiestnite? Záleží vám na tom, či sú obklopené zeleňou, alebo ich posadíte hoci aj do úplného centra mesta?
„Práve tým, že sú také obrovské, zvýrazňujú svoje dominantné postavenie voči životnému prostrediu. Preto je jedno, či sú umiestnené v parku, alebo s panorámou mesta za chrbtom. Ich podstata a zmysel ostávajú rovnaké, kdekoľvek sú.“
(zdroj: AMANDA PARER)Predstavte nám trochu svoje dielo, ako vlastne funguje?
„Je to päť obrovských zajacov. Merajú až sedem metrov a sú v rôznych pózach, niektoré sedia, iné ležia alebo stoja. Sú vyrobené z nylonovej tkaniny a každý z nich má v sebe štyri led reflektory. Sústavne do nich prúdi vzduch, aby držali formu. Pre udržanie stability má každý zajac v sebe desať vriec s dokopy 250 kilogramami piesku. Tie najvyššie králiky sú dokonca istené aj lankami okolo krku.“
Prvýkrát ste Narušiteľov predstavili vlani na svetoznámom VIVID festivale v Sydney. Odvtedy už precestovali mnohé mestá vo svete. Stalo sa, že sa inštalácia niekedy nepodarila?
„V Sydney som ju skladala za veľmi zlých poveternostných podmienok, vietor bol taký silný, že som sa zrazu musela pasovať s obrími lietajúcimi plachtami. Nakoniec sa mi s pomocou viacerých ľudí podarilo ukotviť ich. Jednotlivé dielce látky sem-tam vyžadujú prešitie, raz za pár mesiacov ich treba vyčistiť. Ale inak je dielo samo osebe pevné.“
Ako naň reagujú ľudia?
„Myslím, že reakcie sú podobné – väčšinou na ne pozerajú s úžasom, niektorí ich dokonca považujú za provokatívne. Skôr je rozdiel v tom, ako si ľudia inštaláciu vychutnávajú – kým v Bostone si diváci držali úctivý odstup, v New Yorku ich doslova obkľúčili z každej strany.“
Aj iné vaše diela prezrádzajú, že svet vnímate najmä cez zvieratá. Napríklad kreslíte ľudí s vlčou alebo líščou hlavou. Čo sú to za bytosti?
„Zvieratá sú mojou formou metafory. Práve nimi sa dá poukázať na to, ako človek nadmerne využíva prírodu. Portrét líščej hlavy s telom v obleku je zároveň aj obrazom negatívnych ekonomických dôsledkov – postava stojí v popredí, za ňou je len zdevastovaná a vyprahnutá krajina, ktorú kedysi vlastnila. Podobné dramatické obrazy pustej krajiny a antropomorfných zvierat využívam vo svojich dielach často. Práve vďaka zvieracím príbehom zisťujem, že my ľudia sme nimi tiež.“
"Kým v Bostone si diváci držali od zajacov úctivý odstup, v New Yorku vážne hrozilo, že ich ľudia ušliapu," hovorí Amanda Parker. (zdroj: ARCHÍV A.P.)Ako to myslíte?
„Tvorím preto, aby som rozvinula diskusiu o vzťahu ľudstva a prírody. Snažím sa do svojich diel zakomponovať krásu, hrôzu aj humor a vytvárať umenie, ktoré by bolo balansom medzi týmto všetkým a zároveň oplývalo komplexným zmyslom. Najnovšie som práve podľahla čaru obrovských inštalácií.“
Takže, aké plány máte do budúcna?
„Momentálne ma dosť vyčerpáva cestovanie s Narušiteľmi po celom svete – naj〜bližšie ich predstavím v Turecku, Škótsku a Číne. No práve úspech s nimi mi umožnil podieľať sa na nových inštaláciách pre rôzne festivaly. Na novom projekte spolupracujem aj so študentmi v Bostone.“
Monika Grešová
Biela noc pokúša už aj Bratislavu
Mohlo vám ísť srdce puknúť, keď ste videli ľudí, ako v košickom mestskom parku skáču v meter dvadsať vysokej umelej tráve. Impozantná svetelná inštalácia priam lákala, aby ste sa zasnene rozbehli krížom cez ňu. To síce nebol cieľ francúzskeho umelca Vincenta Leroya, ale musel s tým počítať, masy robia svoje. Aj takto potvrdili, že jeho dielo Mechanické pole bolo jedným z najzaujímavejších na tohtoročnej košickej Bielej noci.
Napriek podobným problémom sa šiesty ročník obľúbeného festivalu súčasného umenia v Košiciach mimoriadne vydaril, tvrdí jeho šéfka Zuzana Pacáková. „Diela sú vzácne, platíme za ne vysoké poistky. Leroyovu trávu ručne upevňovalo desať ľudí celé štyri dni klincami do zeme. Museli sme ju napokon ohradiť,“ spomína a dúfa, že sa to nezopakuje. V sobotu totiž Mechanické pole spolu s ďalšími dielami z košickej Bielej noci zasvieti po prvýkrát aj v Bratislave.
Zuzanu Pacákovú očaril tento festival v Paríži, kde niekoľko rokov žila. „Bolo neuveriteľné vidieť toľko ľudí, ktorí prídu do mesta za umením a rozprávajú sa o ňom,“ hovorí. Ako budúcu kultúrnu manažérku ju zaujala myšlienka, ako dobré umenie predstavovať širšej verejnosti, ako ho spopularizovať a pracovať pritom s verejným priestorom, búrajúc predsudky, že súčasnému umeniu sa nedá porozumieť.
Po piatich úspešných rokoch sa rozhodla skúsiť to s tímom v hlavnom meste, ktorému takýto rozmer podľa nej chýba. „Nevieme vopred odhadnúť, ako sa to vyvinie, sme v nervóznom očakávaní,“ priznáva.
Na bratislavskej mape Bielej noci nájdu návštevníci 52 bodov v širšom centre mesta – od Mosta SNP a Ufa až po Štrkovecké jazero s osvetleným plávajúcim domom.
Už niekoľko dní sa na inštaláciách pracuje, v prevádzke sú kamióny, žeriavy, vysokozdvižné vozíky aj potápači. V sobotu večer zažiaria Bratislavský hrad, budova Slovenského rozhlasu aj Ondrejský cintorín či budova VÚB, kde návštevníci budú môcť biele mesto sledovať z výhľadu na najvyššom pos〜chodí. Očakávaný je aj projekt talianskej akrobatky v Starej tržnici, Jamky Jána Šicka, mobilná performancia Petra Kalmusa či svietiaci bežci Róberta Farkaša a mnoho ďalších.
Koľko elektriny sa minie v jednu takúto noc, sa Zuzana Pacáková len pokúša vyčísliť. Možno by bolo zato dobré ju aj trochu šetriť. Nemožno k Bielej noci primyslieť aj Čiernu? „Dobrý nápad,“ vraví Pacáková. „Budeme o tom rozmýšľať.“
⋌Eva Andrejčáková
(zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
(zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
(zdroj: BIELA NOC)
(zdroj: BIELA NOC)
