Hotel Transylvánia 2
Animovaný Adam Sandler sa zjavil v ríši rodinného hororu
Animovaný film si napriek búrlivému technologickému pokroku stále vyžaduje rovnaké či vyššie náklady ako film hraný. Preto sa väčšina producentov usiluje premeniť úspech na seriál. V prípade pokračovania rodinnej animovanej zábavy pôvodom ruského režiséra, výtvarníka a animátora Gennadija Tartakovského Hotel Transylvánia 2 však ide skôr o ďalšiu komédiu Adama Sandlera. Nielenže opäť prepožičal hlas jednej z hlavných postáv a bol spoluproducentom, ale podieľal sa aj na scenári.
Už nápad prvého filmu nebol nijako originálny. Nadväzoval na fenomén komediálnych hororových televíznych seriálov, rozprával o príšerách zo sveta hrôzostrašných príbehov ako o bežných ľuďoch so všednými problémami. Naivný a chaotický mladý Američan Jonathan sa na potulkách rumunskými horami dostane do luxusného rekreačného strediska pre hororové netvory, kde majiteľ gróf Dracula pozorne stráži dospievajúcu dcéru Mavis. Lenže práve ona a Jonathan si padnú do oka.

Pokračovanie má kľukatejšiu zápletku: manželia Jonathan a Mavis žijú v Draculovom hradnom hoteli a majú synčeka Dennisa. Zdá sa však, že je človek, nie upír. Obetavá mamička preto chce, aby vyrastal medzi ľuďmi. To sa nepozdáva Draculovi a vlastne ani Jonathanovi, ktorý si s príšerami rozumie a nechce sa vrátiť do Kalifornie. Keď Mavis presvedčí manžela na návštevu Ameriky, Jonathan dostane od grófa úlohu čo najviac jej znechutiť svet ľudí. Malý Dennis ostáva v Transylvánii a gróf v ňom chce prebudiť upírske sklony.
Príbeh nenesie žiadne myšlienky ani posolstvá. Slúži len ako zámienka komických situácií, vtipov a najmä situačných gagov, skôr tradičných a preverených ako novátorských. No práve také má väčšina divákov rada. A im – najširším diváckym vrstvám s najnižšími nárokmi a očakávaniami je film ušitý priamo na telo.
Hoci postavy si zachovávajú svojskú podobu z prvého filmu, výtvarný rukopis sa zjemnil smerom k univerzálnej schéme digitálne animovaného filmu. Snímka je menej svojská ako prvá časť, zato prístupnejšia publiku. Zachováva si istý vtip, akciu i zvláštne dekadentné čaro. Je príkladom štandardnej animovanej rodinnej komercie. Ak ju neuvidíte, o nič neprídete, no ak si ju pozriete, nebudete ľutovať.
Miloš Ščepka
D’EPOG: ∞ (Nekonečno)
Festival Pro-téza./ A4 Nultý priestor, Bratislava Nedeľa 20.00
Zo Spišských Vlachov do Brna vedie zaujímavá cesta. Prešla ju režisérka Lucia Repašská. Najprv hrala doma študentské divadlo, spievala šansóny a maľovala, potom vyštudovala réžiu a začala sa venovať alternatívnemu divadlu.

Na bratislavský festival autorského divadla Pro-téza prichádza s divadlom D’epog, kde režírovala inscenáciu s nevšedným názvom ∞. Ležatú osmičku, teda nekonečno, si spolu so súborom zvolila ako metaforu pre tému extrémneho rodičovstva a tradičnej rodiny a vychádza pritom z obrazov naprieč dejinami výtvarného umenia. Inscenácia žánrovo lavíruje na pomedzí činohry a pohybového divadla, performancie a multimédií, pracuje s prvkami sitcomu, grotesky aj komisku.
Divadlo zároveň výrazne pracuje s dramaturgiou priestoru, programovo s ním experimentuje, každú z inscenácií situuje do iného, nedivadelného urbanistického priestoru, z ktorého potom v hlavnej myšlienke aj vychádza. Inscenácia ∞ sa inšpirovala výstavnou sieňou brnianskej galérie Richard Adam Gallery.
(ea)
Hommage à Rudolf Sloboda
Festival Dni slovnskej literatúry / Stará tržnica, nedeľa od 11.00
Október je v Bratislave plný festivalov, ktoré podporujú spoločné akcie a zúčastňujú sa viacžánrových projektov. V literatúre však bude víkend patriť hlavne Rudolfovi Slobodovi, ktorého 20. výročie úmrtie si práve v týchto dňoch pripomíname.
K jednému z našich najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia sa vrátime počas festivalu Dni slovenskej literatúry niekoľkokrát. Už o 11. predpoludním sa v Starej tržnici začína reťazové čítanie zo „slobodne“ vybraných ukážok jeho tvorby.

Čítať Slobodove diela budú viaceré osobnosti z nášho kultúrneho života. V programe sú aj scénické ukážky zo Slobodovho románového debutu Narcis – v podaní herca Ľuba Bukového a herečky Rebeky Polákovej.
Po Slam poetry – básnickom free style, ktoré sa možno tiež zakrúti okolo rodáka z Devínskej Novej Vsi, budú naňho spomínať aj scenárista Dušan Dušek, režisér Dušan Hanák a režisér Juraj Nvota, s ktorými Sloboda spolupracoval.
Večerné stretnutie s ním bude mať aj podobu krátkej ukážky z hry Armagedon na Grbe, ktorú napísal pre Divadlo Astorka. Účinkovať budú Zita Furková a Peter Šimun.
(ea)
FOTO – PETER PROCHÁZKA