Štyria spisovatelia z krajín V4. To je (zväčša financiami garantovaná) mustra, ktorú v nedeľu dodržala avizovaná diskusia v bratislavskej Starej tržnici. Vrcholil ňou festival Dni slovenskej literatúry.
Sme slobodní? Čo sa v Európe zmenilo očami našich spisovateľov? – znela téma, ktorú rozvíjal moderátor Michal Havran. Hoci pozvaní autori Magdalena Tulli, Petra Hůlová, Monika Kompaníková a Pál Závada formulovali východiská odlišne, zhodli sa: áno, stále môžeme písať, čo chceme.
Stará tržnica žila niekoľko dní festivalom literatúry. Vrcholil diskusiou spisovateľov z krajín V-štvorky. (zdroj: DSL)Vyše hodinová debata vygenerovala niekoľko statusov – napríklad, že maďarskí spisovatelia kdekoľvek za hranicami čelia v poslednom období rovnakej otázke o tom, ako to môžu s Orbánom vydržať. Že úlohou intelektuálov je komplikovať tému utečencov a neriešiť len dva tábory. Že zmysel slova sloboda sa vyprázdnil a nastúpila poslušnosť. Že všetko sa začína u detí, ktorým škola nepribližuje históriu tak, aby z nej mohli čerpať.
„To, že sme sa s množiacimi hriechmi, národnými a morálnymi fiaskami v skutočnosti nikdy nemuseli vyrovnať, umožňuje, že ľudia opojení mocou dnes v Maďarsku kriesia tie najhroznejšie tradície nášho ľudu a burcujú jeho najnižšie pudy,“ napísal pre túto príležitosť Pál Závada. Okrem úryvku z jeho eseje však nezaznelo nič výrazné. Myšlienky na všeobecnú tému sa viackrát opakovali a krútili sa okolo politiky. Aspoň malý pohľad do tvorby zúčastnených autorov mohol urobiť debatu záživnejšou. Keby sa o svoje texty mohli oprieť, nemusela vyznieť plocho a nekonkrétne.
