Pete Doherty a Carl Barât už prekonali niekoľko zlých období. O ich konfliktoch sa písalo v bulvárnych médiách, veľa sa hovorilo aj o Dohertyho drogovej závislosti. Zdalo sa, že ich kapela The Libertines sa po tom všetkom už nemôže dať dokopy. A predsa. Zvíťazilo priateľstvo, staré hriechy odišli do úzadia a dnes už môžeme počúvať ich tretí album.
Anthems for Doomed Youth je majstrovským kúskom. Skupinu The Libertines v minulosti prirovnávali aj k punkerským časom The Clash (k čomu mali blízko aj vďaka spolupráci s producentom Mickom Jonesom, spevákom a gitaristom spomínaných punkerov), dnes sa predstavuje s vyzretou kolekciou nových pesničiek.

Aj básne by z toho boli
Reflektujú v nich peripetie z minulosti aj nádej symbolizovanú novými a lepšími časmi v blízkej budúcnosti. Kým na predošlých albumoch Up The Bracket a eponymnom The Libertines zneli surovejšie, akiste vychádzajúc aj zo životného štýlu rockových umelcov, teraz prinášajú pesničkársku ľahkosť a spevné melódie.
Albumový comeback po jedenástich rokoch pauzy vznikal v Thajsku, zhodou okolností neďaleko liečebne, v ktorej sa Doherty zotavoval zo svojho temného obdobia. Okrem skvelo zohranej kapely sú tu opäť v popredí predovšetkým jeho intímne a krehké texty, ktoré by sa uplatnili aj samostnatne v básnickom podaní.