Hudba Čistých tvarov je ako prechádzka temným lesom s nejasným záverom. Nechcú síce pripomínať grunge, ale na ich albume spolupracoval rovnaký zvukár ako na slávnej nahrávke Nevermind od Nirvany.
Zem nás chce čistých – štyri slová, ktoré mali uhádnuť fanúšikovia kapely Čisté tvary na Facebooku. V štýle hry na obesenca sa im postupne odkrývali písmená a oni si mali tipnúť názov novej nahrávky. Skupina ju nahrala prvýkrát po siedmich rokoch.
Ak sa pozriete na obal albumu, asi zažijete krátke déja vu. Uvidíte totiž dieťa plávajúce vo vode, znie vám to povedome? „Inšpirovali sme sa albumom Nevermind od Nirvany, chceli sme zachytiť chaos dnešného sveta, uprostred ktorého leží niečo nepoškvrenené,“ hovorí spevák Juraj Péč.
Ďalšou spojitosťou novinky Čistých tvarov s albumom Nevermind je meno zvukára Scotta Hulla, ktorý sa podieľal na masteringu oboch. Vychádzajú aj z podobných tém: „Zrejme každá generácia má v istej etape pocit, že svet okolo nej sa rozpadáva, akoby bola tou poslednou, čo žije. Každá má svoj punk,“ približuje Péč svoje inšpirácie.
S Čistými tvarmi môžete priznať, že sa bojíte, a nechať sa tým aj uniesť. Lebo aj strach sa občaspýta von. (zdroj: Slnko Records)Púť temným lesom
Jeho texty často opisujú beznádej, spomienky na stratené časy či očakávania pochmúrnej budúcnosti. Samá noc, tiene, chlad, zhoreniská a prach. Filozofické heslá akoby vytiahnuté z publikácie o existencializme, na druhej strane výborne splývajú s rytmami.
Album tak pripomína osamelú cestu rozprávkovým temným lesom, kde sa za každým stromom skrýva tajomná hrozba a poslucháčovi zostáva len viera, že za ďalšou zákrutou sa konáre rozostúpia a on začuje náznak romantickej melódie a denného svetla.
Hlas Juraja Péča je v tejto pochmúrnej púti zradným sprievodcom. V spoločnosti kvíliacich gitár a besniacich bubnov pôsobí nevinne a nezúčastnene, až sa medzi nimi občas stráca rovnako ako poslucháč, ktorý sa môže zasnívať do vlastného vnútra.
Koniec musí byť najsilnejší
Hudba sa však neutápa v depresii, naopak, dokáže krásne vrcholiť v premyslených schémach. Ak napríklad pieseň Dýchať síru začína jednoduchou melódiou, tak v polovici sa nečakane ozve gitarové sólo a postupne gradujúca klavírna slučka vyústi v dojemnú katarziu. Péč priznáva, že piesne vznikali ako klasické diela vážnej hudby – s pevne daným začiatkom, dramatickou polovicou a záverom.
Čisté tvary vďaka tomu ukážkovo manipulujú pocitmi a vedia, že koniec musí zanechať najsilnejší dojem. Či už na celom albume, alebo na jednotlivých pesničkách. Tá posledná – Krv ako hustá voda tečie – patrí chaotickou spleťou hudobných vnemov, nálad a inšpirácií k najzložitejším.
Nechceme byť grunge
Hudobníci však nezaprú svoj vek, veď ich nový album najviac pripomína rockovú hudbu z deväťdesiatych rokov. „Zrejme to vzniklo spontánne, nechceli sme vedome znieť ako grunge – v tom sme však vyrástli a to nás najviac ovplyvnilo,“ dopĺňa Péč.
Na koncertoch sa ku kapele ako klávesák pridal aj známy producent Oskar Rózsa: „Album sme začali nahrávať v prvých mesiacoch ako jam sessions v priestoroch budovy Slovenskej televízie,“ hovorí Rózsa. Album chváli hlavne pre texty, považuje ich za literárne útvary.
Čisté tvary neskrývajú snahu pôsobiť ako vysoké umenie, kľučkujúce medzi žánrami a dokonca médiami. Podľa Péča totiž všetky druhy umenia patria k sebe, môžu spolu ladiť. Ku každej z jedenástich piesní preto pripravujú samostatný videoklip a bolo by nepochybne zaujímavé všetky vidieť v jednom premietaní. Úryvky a koláže z nich môžeme vidieť aj na koncertnej šnúre, ktorá sa v stredu začína v Dome kultúry v Banskej Štiavnici.
Album Zem nás chce čistých, ktorý na nej Čisté tvary pokrstia, má síce všetky predpoklady, aby sa stal nadčasovou nahrávkou slovenskej hudby, to však ukáže čas. Kapela verne zachytila obavy zo spoločenských pohybov v okolí. Môžete priznať, že sa bojíte a nechať sa tým uniesť. Aj strach sa totiž občas pýta von.
