Pobavilo vás v poslednom čase niečo?
Seriál House of Cards, jeho štyridsať častí.
Viete si vybaviť nejakú scénu či dialóg, ktorá vás rozosmiala už pri prvom čítaní scenára k filmu Wilsonov?
Viem to povedať presne. Bola to veta: „V nedeľu budeme popravovať. Je po vojne, ľudia sa chcú zabávať.“ Po dlhom čase som túto ponuku prijal rád, už preto, že je to dobový film. Keď si čítam scenáre, ktoré mi ponúkajú, niekedy už na desiatej strane viem, že ma nebudú baviť. Tento sa mi však páčil, inak by som v ňom nehral. To však pri filme ešte nič neznamená. Celkom inou otázkou je, či sa bude páčiť vám, niekomu inému, divákom.
Film Wilsonov sa promuje prízvukovaním, že vedome porušuje všetky pravidlá.
So zveličením je to pravda.
A čo politická korektnosť? Hovorí sa v ňom napríklad aj o „negroch“.
Dnešná politická korektnosť je istým spôsobom zabijakom humoru. Z veľkej časti k nám prichádza z Ameriky, kde spolu žije veľa národností a rás, pre ktoré môže byť humor problémom, ak nezachytia narážky. V mononárodných spoločnostiach, ako je Česko a Slovensko, je však v snahe o korektnosť aj veľký kus pokryteckého meštiactva, ktoré bytostne nenávidím. O politickej korektnosti vám budú kázať aj ľudia, ktorí kradnú. Humor nie je to, čo ohrozuje ľudstvo. Spaľovač mŕtvol je pomerne brutálny film, pritom je to jedno z najlepších diel našej kinematografie.
Stále máme však v spoločnosti množstvo tabu.
Určite, ako by to dopadlo, keby chcel niekto dnes nakrútiť komédiu o Masarykovi? Na druhej strane potom prejde v kinách hoci aj podprahovo rasistický film. Ja by som nevidel kľúč v hľadaní toho, čo sa smie a čo už nie. To je ako pri „Charlie Hebdo“, čo je a čo už nie je prípustné? Môžeme potom zamknúť všetko, ale to tu už raz bolo. Humor nemá hranice, akurát môže byť hlúpy, čím sa sám diskvalifikuje. Vytvárať pre humor hranice však býva väčším nebezpečenstvom, ako strpieť nejakú zlú narážku.
Hoci aj o holokauste?
Ani holokaust nemôže byť zakázanou témou, konkrétny vtip o ňom však môže byť veľmi nevkusný. Ale rovnako aj vtip z nejakej „nezávadnej“ oblasti, ak ho poviete zle či v nevhodnej chvíli. Každá situácia má v sebe istý náboj a je na nás, hercoch a moderátoroch, ho odhadnúť.
Čo považujete za najväčšiu provokáciu Wilsonova?
