Dlhodobú tradíciu, váhu aj renomé má napríklad hitparáda top filmov zverejňovaná v časopise Sight & Sound Britským filmovým inštitútom (BFI). Od roku 1952 sa filmoví fanúšikovia vďaka nej raz za desať rokov dozvedia, ktoré diela by rozhodne nemali uniknúť ich pozornosti.
Aj Americký filmový inštitút (AFI) si potrpí na podobné rebríčky a keď toto leto uverejnila stovku najlepších amerických filmov všetkých čias kultúrna sekcia BBC, výsledok hlasovania akademikov, kritikov a blogerov ukázal, že v rámci horných desať sa opäť raz dokola točia tie isté filmy.
Okrem toho, že sú všetky bezpochyby klenotmi kinematografie, majú spoločné aj čosi iné. Všetky vznikli len počas niekoľkých desaťročí približne medzi rokmi 1930 až 1975. Iba s veľkými ťažkosťami by sme v nich našli novší film a ak predsa, zďaleka by dátum jeho vzniku nebol z tohto tisícročia.
Do kompletnej vzorky toho najlepšieho sa cez prísne sito akademikov neprepracoval zatiaľ žiadny novodobý divácky obľúbenec. Obrovský rozruch vzbudilo už to, keď pred troma rokmi zosadilo z trónu BFI rebríčka po piatich desaťročiach Občana Kana (1941) nakrúteného Orsonom Wellesom Vertigo (1958) Alfreda Hitchcocka.
Top 10 podľa BFI
1. Vertigo (1958), réžia: Alfred Hitchcock
Závratne dokonalý mysteriózny triler s neopakovateľným autorským rukopisom majstra hororov.
2. Občan Kane (1941), réžia: Orson Welles
Nestarnúce geniálne pokrokové filmárstvo inteligentne spracovaného knižného námetu.
3. Príbeh z Tokia (1953), réžia: Jasudžiró Ozu
Hlboko citlivá štýlová melodráma medzigeneračného odcudzenia.
4. Pravidlá hry (1939), réžia: Jean Renoir
Spoločensko-kritická satira o pretvárkach a snobských vzťahoch v spoločnosti. Moderné sfilmovanie ocenila kritika, v kinách však film prepadol.
5. Východ slnka (1927), réžia: Friedrich W. Murnau
Historicky prvý film, ktorý získal Oscara. Kultivovaná nemá milostná dráma o neverníkovi z vidieka, ktorý vzplanie túžbou po krásavici z mesta a neváhal by skántriť aj vlastnú manželku, aby jej po svojom boku uvoľnil miesto.
6. 2001: Vesmírna odysea (1968), réžia: Stanley Kubrick
Prelomová sci-fi výprava za hranice priestoru a času, po ktorej sa svet sci-fi navždy zmenil. Poetický a filozofický, prepracovaný do najmenších detailov, vizionársky a plný meditatívnych metafor.
7. Pátrači (1956), réžia: John Ford
Skvelý western o osamelom vydedencovi, ktorý neúnavne pátra po Indiánmi unesenom dievčatku. Majestátna príroda, výborná muzika a chladnokrvné strieľačky.
8. Muž s kinoaparátom (1929), réžia: Dziga Vertov
Vrcholná klasika ruskej filmovej avantgardy, pôsobivá obrazová revolúcia, tempo, strih, kompozícia, ktorá poteší najmä umenovedných fajnšmekrov.
9. Utrpenie Panny Orleánskej (1928), réžia: Carl Theodor Dreyer
Ešte nemý životopisný film o Jane z Arku a jej silnom príbehu o tragickom stretnutí ľudskej čistoty a nevinnosti s fanatickým svetom cirkvi.
10. 8 ½ (1963), réžia: Federico Fellini
Felliniovské pátranie po zmysle života filmového režiséra, ktorý sa práve zmieta v tvorivej a životnej kríze.
Nič nové pod filmovým nebom
Ako dôvod sa ponúkajú dve možnosti. Buď akademici prestali po roku 1975 pozerať filmy, alebo sa odvtedy nenakrútilo nič, čo by prišlo s niečím zásadne novým a prelomovým. Jedno ani druhé pravdepodobne nie je pravda, ale keďže vo filme, rovnako ako v ktorejkoľvek inej umeleckej oblasti, neexistuje žiadny metrický systém, ktorým by bolo možné objektívne vyhodnotiť kvalitu diela, dôverujme oficialitám.
Umelecký kritik Noah Gittell k tomu pre BBC povedal: „Vo filmových štúdiách už nevznikajú filmy, ktoré by boli ešte priekopníckejšie. Iste, stále sa nakrúcajú prelomové filmy, ale ide o nezávislé filmy. A hoci sa kritici môžu zhodnúť v ich chvále, sú to filmy, ktoré už nemajú taký intenzívny vplyv na celú spoločnosť, nezasiahnu ju už ako celok do tej miery, ako sa to kedysi podarilo starším filmom. Ak sa pozriete na prvú desiatku, nájdete v nej filmy, ktoré ovplyvnili naraz veľkú časť spoločnosti. A také filmy sa už jednoducho nenakrúcajú.“
Občan Welles
Orson Welles nechýba v žiadnom rebríčku. Mal iba 25 rokov, keď filmom Občan Kane debutoval. Za sebou však už mal prvé úspechy v divadle a rozhlase. Známa je tak trochu anekdotická historka, vďaka ktorej sa cez noc preslávil. Jeho rozhlasová dramatizácia sci-fi románu H. G. Wellsa o invázii Marťanov Vojna svetov (1938) bola vraj taká sugestívna, že keď sa vysielala, v celej krajine vyvolala hysterickú paniku.
