V hudbe je najdôležitejšie neustále sa meniť, myslí si francúzsky trubkár Erik Truffaz. Túto tézu na koncerte dokonale zosobnil jeho bubeník.
Zvuk trúbky nie je taký dôležitý pre džezovú kapelu. Podstatnejšie je, aby hudobníci dokázali vytvoriť spoločný hlas, jednotný hudobný jazyk, myslí si úspešný francúzsky trubkár Erik Truffaz. V utorok zaplnil sálu bratislavského Ateliéru Babylon.
Aj on sám mal v minulosti problém s nachádzaním svojho hlasu a s prekonávaním toho, čo od nejo očakával otec, saxofonista. Začal hrať v jeho sálovom a varietnom orchestri. Napriek tlaku si však Truffaz trúbku zamiloval, hudobný nástroj vraj priamo vyjadruje hlas duše, a preto si ho hudobník nemôže vyberať.
(zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Krok za krokom
K svojmu nástroju si Eric Truffaz našiel cestu, keď hral v rockovej kapele. Nie je to vraj nič neobvyklé. „Aj v tomto žánri môžete často počuť dychy, raz som napríklad vystupoval s The Dandy Warhols. Trúbky používali Beatles i Rolling Stones. Rock je však určený pre speváka a gitary, preto v ňom obvykle neznejú trúbkové sóla,“ hovorí pre denník SME.
Na utorkovom koncerte v Ateliéri Babylon predstavil Truffaz skladby z pripravovaného albumu Doni Doni. „Znamená to krok za krokom. Vystupovala s nami speváčka z Mali, preto som sa spýtal kamaráta, nech mi poradí nejaký lokálny výraz. Doni doni sa mi páčilo, opisuje to aj vznik nášho albumu. Budovali sme ho krok za krokom.“ Celú nahrávku môžete počuť v januári.
V Južnej Afrike som sa nezaľúbil
Najdôležitejšie pre Truffaza je, aby sa hudba neustále menila: „Stále hľadáme nový koncept,“ tvrdí. Možno aj preto si pred pár dňami zahral v cirkusovom vystúpení, kde jeho hudba znela ako sprievod k vystúpeniu kúzelníka a žongléra na parížskej Bielej noci. Inšpiráciu na zmenu nachádza v etnickej hudbe. V minulosti si do kapely už pozval hudobníkov z indickej Kalkaty, speváčku z Tuniska a teraz tanečnú skupinu Vuyani.
Inšpirovali ho počas koncertov, ktoré mal pred dvomi rokmi v Južnej Afrike. Potom ich priviedol na dvadsať koncertov do Európy, vraj pridávali jeho kvartetu novú energiu. Jednu skladbu juhoafrickej tanečnici (volá sa Lulu) aj venoval. „Bohužiaľ, nebola mojou milenkou,“ dodáva so žartom pred bratislavskými divákmi.
(zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Nie som génius
Do Bratislavy Vuyani síce Truffaz nepriviedol, ale diváci sa dokázali do rytmu naladiť aj bez toho. Hlavne vďaka mladému švajčiarskemu bubeníkovi Arthurovi Hnatekovi, ktorý sa počas večera niekoľkokrát predviedol v dynamických a obdivuhodných sólach.
Jeho rýchlosť mali problém sledovať aj kolegovia z kvarteta.Tak ako jeho údery, aj hudba sa počas koncertu neustále menila, plynulo prechádzala z dynamických, agresívnych pasáží do psychedelickej a meditatívnej polohy, pri ktorej si diváci zatvárali oči, až po jemné melódie vhodné na počúvanie v kokteilovom bare.
Keď Truffazovi spomenieme, že ho zvyknú prirovnávať k Milesovi Davisovi, ohradí sa: „Nie som génius. Davis bol vrcholom pyramídy, pochádzal z inakších pomerov. To, čo sa snažím robiť rovnako ako on, je neustále sa meniť.“ Je to však ťažké, priznáva.
Publikum v Ateliéri Babylon si to rozhodne nemyslelo, horúčavu cítil aj trúbkar, keď si počas prídavku vyzliekal sako.
