Irena Brežná - Nevďačná cudzinka
Modrý salón, Nová budova SND 19.30
Meno Ireny Brežnej sa v poslednom čase na Slovensku veľa skloňovalo, hoci doteraz bolo známe predovšetkým v nemeckom literárnom prostredí. Čitatelia SME ju poznajú ako citlivú komentátorku spoločenského diania, novinárku, ktorá si môže dovoliť ten najväčší luxus – písať o tom, čo zažila a čo pozná.
Jej próza Nevďačná cudzinka vyšla v slovenskom preklade Jany Cvikovej tento rok a absolútne zarezonovala s aktuálnou celospoločenskou situáciou. Brežná kladie ťažké otázky: Musí byť imigrant vďačný svojej novej krajine, mal by byť šťastný zo svojho útočiska? A čo ak je tam taký nešťastný ako bola ona sama, keď ako 18-ročná v roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska?
Kritici označujú toto smutné, ale aj humorné rozprávanie za autorkino doteraz najlepšie dielo, Brežná zaň pred dvoma rokmi získala prestížnu Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie, bolo preložené do viacerých jazykov. Skúsenosť s vlastnou emigráciou v nej konfrontuje s osudmi súčasných migrantiek a migrantov prichádzajúcich do západnej Európy, ktorým sama často pomáha ako prekladateľka.
Skúsenosť s „cudzotou“ každého druhu poznačila celé písanie Ireny Brežnej. Po roku 1989 vyšli knižne slovenské preklady jej prózy Psoriáza, moja láska, knihy próz, esejí a publicistických článkov pod názvom Tekutý fetiš, román o detstve v socialistickom malomeste Na slepačích krídlach.
V Modrom salóne sa cez ukážky z jej próz, ktoré prečítajú Dominika Kavaschová a Martin Huba, môžeme vydať hľadať novú, pohyblivú identitu súčasného človeka. Stretnutie s autorkou bude moderovať Jana Cviková.
O týždeň neskôr, v sobotu 24. októbra uvedie SND v tom istom Modrom salóne už o 16.30 divadelnú adaptáciu Brežnej Listu čiernemu synovi v podaní banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí. Príbeh bielej matky, ktorá porodí čierne dieťa, takisto pracuje s témou strachu z inakosti. Brežná nikoho nepoučuje, píše aj o vlastných blokoch. „Predierajúc sa tmou predsudkov vyjdeš na druhú stranu tunela a zistíš, že čierny muž je ako každý iný. Je mi trápne, že ešte stále je potrebné svetu opakovať takéto banality, aby sa srdce i um konečne dopracovali za pokožku. Píšem o prekonávaní bázne z cudzoty, písanie a život sa mi neustále prelínajú,“ povedala pred časom v rozhovore pre časopis Aspekt.
Práve táto inscenácia sa má stať základom projektu proti extrémizmu, na ktorý stopol banskobystrický župan Marian Kotleba už udelený grant. Činohra SND na podporu BDnR odohrá 24. októbra 2015 inscenáciu Labyrinty a raje Jána Amosa, výťažok z nej poputuje vďaka verejnej zbierke Kultúra na rázcestí na jeho dofinancovanie a aj na podporu prevádzky Divadla Štúdio tanca.
Zápisky z temnoty. Aleppo
Premietanie dokumentu / Open Gallery, Bratislava 18.00
Zápisky z temnoty alebo správy zo Sýrie. (zdroj: OPEN GALLERY)Bývalý pracovník humanitárnej organizácie, Poliak Michal Przedlacki sa do Sýrie vrátil ako dokumentarista. V sutinách hradieb najväčšieho sýrskeho mesta Aleppo vtedy videl detských vojakov, krvou nasiaknutú zem aj lietajúce granáty. Občianska vojna, ktorá si už vyžiadala stovky tisíc obetí a vyše desať miliónov Sýrčanov jej vinou stratilo svoje domovy, sa tam ťahá už od roku 2011. Všetko pre boj o moc medzi režimom prezidenta Bašára al-Asada a opozičných skupín. Aj polovica protagonistov z Przedlackého dokumentu, ktorí sa v čase nakrúcania zúčastnili na nenásilných demonštráciách proti režimu, už zomrela. Autentické dokumentárne zábery ukazujú, že o život môže prísť ktokoľvek, kto sa režimu postaví do cesty. Aj keď to môže znamenať tak málo, ako ísť do pekárne alebo do nemocnice.
Monika Grešová
