Bol takmer všade, kde bol aj Harry Hole, a nebyť jeho, možno by sme nikdy nečítali Millennium. JOZEF ZELIZŇÁK má na konte okolo 35 prekladov, presné číslo nevie ani on. Stojí za boomom severskej krimi na Slovensku, no vyhral sa napríklad aj s detskou literatúrou Astrid Lindgrenovej.
Ako sa Slovák stane prekladateľom zo škandinávskych jazykov?
Najskôr som pomáhal s prekladmi svojmu učiteľovi nórčiny na vysokej škole, svoju prvú vlastnú knižku som preložil až vo štvrtom ročníku, vtedy som mal 22 rokov. Prekladateľka, ktorá išla robiť veľvyslankyňu do Štokholmu, mi pred odchodom dala balíček kníh, nech si vyberiem. Oslovil ma román Naivne. Super od Erlenda Loeho. Je to akási generačná výpoveď, podobná ako Kto chytá v žite, ale vtipnejšia a absurdnejšia.
A nemali ste obavy, či v takom mladom veku vôbec zvládnete ponúknuť obstojný preklad?
Keď je človek mladý, je odvážny a často si neuvedomuje, čo môže spôsobiť. Mal som šťastie, že tú knihu tiež písal mladý človek a moderným jazykom. Čím je človek mladší, tým menej myslí na svoju zodpovednosť, až spätne som sa dozvedel, že to bol v Nórsku bestseller. Po nej prišli nejaké drobnosti, potom Nesbo a odvtedy sa to sype.
Nórska spisovateľská hviezda Jo Nesbo prišiel v máji aj do Bratislavy. Jozef Zelizňák bol pri tom. (zdroj: SME – JOZEF JAKUBČO)Nórčinu a švédčinu ste študovali na vysokej škole, stačí to na to, aby sa jazyky človek naučil poriadne?
Sčasti áno. Aj môj učiteľ Rudolf Gedeon, niekdajšia veľká lingvistická kapacita na Slovensku, vyrastal v čase komunizmu len v sprievode zašumeného rádia, na ktorom počúval BBC, a dokonale sa naučil po anglicky aj nemecky, švédsky. On je dôkaz, že sa to dá, ale človek musí mať na jednej strane obrovský talent a aj obrovskú usilovnosť učiť sa naspamäť slovíčka bez kontaktu so svetom. Tú má dnes už len málokto, lebo žijeme veľmi rýchlo. Väčšinu z toho, čo ovládam, som sa naučil na študijných zahraničných pobytoch, tým, že nórčina je podobná angličtine a nemčine, relatívne ľahko sa učila. Prvýkrát som bol v Osle v roku 1997, hneď po prvom roku štúdia a vtedy som aj prvýkrát letel. Snažil som sa tam hovoriť po nórsky a bol som urazený, keď mi ľudia odpovedali po anglicky.
