Nakrútiť príbeh, ktorý je všeobecne dobre známy, je ten najväčší risk. Každý v kine od začiatku vie, že Jánošík bude zbíjať, Rambo ostošesť páliť na všetky strany a Titanic narazí na ľadovec a skončí bezpečne na dne oceánu.
Taký je aj prípad filmu The Program: Pád legendy o kariére Lancea Armstronga. Aby nás tvorcovia náhodou nezneistili, či sme na správnom filme, aj tentoraz sa držia iba toho, čo už všetci vieme. Ujo Lance bol najskôr veľmi dobrý. Pomáhal chorým a slabým, pretože bol kedysi sám chorý, a potom vyhrával nad zlými súpermi na bicykli. Ale keď všetko vyhral, už taký dobrý nebol.
To je asi tak všetko, čo by sme sa mohli dozvedieť o novodobom Supermanovi vďaka filmu Stephena Frearsa. Kreativitou neohúri a bezpečne sa dá povedať, že nie je favoritom žiadnych filmových ocenení. Hoci ponúka jeden z najsilnejších príbehov z reálneho života, stráca sa v detailoch dopingu, množstve injekčných striekačiek a úplne obchádza motiváciu i túžbu hlavného hrdinu po víťazstvách.
Infikovaný dopingom
Nie je ani dokumentom, ani drámou. V napätí vás neudrží ani pol sekundy. Scenáristi nesiahli po žiadnom vedľajšom príbehu, ktorým by dej obohatili. A že ich bolo požehnane, svedčí množstvo kníh, ktoré na motívy cyklistického Voldemorta v posledných rokoch vyšli.
