Klavír bez bariér
KONCERT / Istropolis, Bratislava 20.00
Klavirista Jozef Hollý mal k hudbe vždy blízko, brnkať začal už ako štvorročný. Dnes pripravuje takzvanú Piano show, kde sa snaží klasickú hudbu priblížiť bežnému poslucháčovi. Tomu pomáhajú aj vizuálne pomôcky: na koncerte nebudú chýbať obrazovky, dynamické osvetlenie a ohne. K tomu si vybral podobne pompézny repertoár.
Hollý sľubuje výber z filmových soundtrackov, pričom významné postavenie budú mať diela od nemeckého skladateľa Hansa Zimmera ako napríklad jeho skladby zo snímok Piráti Karibiku či Pearl Harbor. Z nich už Hollý vydal samostatný album.
Do programu dnešného koncertu zaradil aj diela klasickej hudby, tie vždy upravuje. „Poslucháči sa nemusia báť, skladba Let čmeliaka bude znieť inak, ako si ju pamätajú zo školy – bude mať džezovú podobu,“ hovorí Hollý pre denník SME. Vraj sa vždy snaží, aby nabil skladby energiou, prispôsobuje v nich tempo, aby tak zaujal aj starších aj mladších.
Na vystúpenia si so sebou nosí elektrický klavír. „Na Slovensku je situácia s krídlami v koncertných priestoroch žalostná. Bol som preto nútený si začať so sebou nosiť vlastný nástroj – elektrický klavír netreba ladiť, ale má kladivkovú mechaniku a zvukovo je veľmi kvalitný.“
V súčasnosti pripravuje ďalší album z cover verzií, no uvažuje o tom, že by začal skladať takzvaný inteligentný pop, aký robí napríklad Norah Jones. Jeho dnešné vystúpenie bude výnimočné tým, že ide o charitatívne podujatie. Tržba z lístkov pôjde telesne postihnutým.
Mimochodom, Hollý sám takmer prišiel o prsty, takmer mu ich odrezala motorová kosačka. „Mal som vtedy štrnásť rokov a nechýbalo veľa. Uvedomujem si, že zdravie je najdôležitejšie a že existujú ľudia, ktorí nedokážu robiť bez bariér to, čo milujú.“ Mnohí sa ho preto dnes pýtajú, či má poistené ruky.
My old shadow
VÝSTAVA / Galéria Cit, Bratislava
Môj starý tieň. Dávny obraz, na ktorom je ešte malým dievčatkom, našla Miriama Schniererová po dlhšom čase. Maľovala ho sama, už vtedy fascinovaná témami nenávratnej minulosti a nostalgických spomienok. „Tento obraz je pripomienkou toho, že každý si svoj tieň nosíme za alebo so sebou až do konca nášho života,“ hovorí mladá maliarka a nedávna absolventka VŠVU, ktorá už svoje diela predstavila napríklad aj na festivale Bažant Pohoda a na niekoľkých vlastných výstavách.
Stopy minulosti oprašuje aj v aktuálnej tvorbe. Obrazy sú zvláštne najmä pre svoju techniku, sú akoby popukané, nánosy farieb a akrylu sa z nich pomaly olupujú a tak vyvolávajú pocit, že obraz má už čo-to odžité. „Táto autorská technika napodobňuje spôsob, akým čas dokáže pohltiť všetko,“ hovorí umelkyňa, ktorá sa snaží k spomienkam pod povrchom preškrabať aj s pomocou rydla či špachtle. Obrazy si môžete pozrieť na aktuálnej výstave v Galérii cit, ktorá potrvá do 30. októbra.
(zdroj: Juraj Tomko )Butch Cassidy a Sundance Kid
FILM/ Divadlo Aréna, Bratislava 20.00
Je dosť ťažké zmiešať vzrušenie s melanchóliou a je len málo režisérov, ktorým sa to podarilo tak dobre ako Georgeovi Royovi Hillovi vo westerne z roku 1969. Dvoch zločincov, ktorí vykrádali banky a vlaky, vykreslil tak sympaticky, že by im obsah svojej peňaženky dali mnohí aj dobrovoľne. Navždy zapamätateľnými sú aj vďaka nevídanej charizme Paula Newmana a Roberta Redforda. A aj keď je samotný dej celkom prostý, jeho sila tkvie práve v tejto jednoduchosti a zohranosti hereckej dvojice.
Film ocenený štyrmi Oscarmi je dnes prvým premietaním ultimátneho kina Aréna, ktoré plánuje filmové hity premietať každý štvrtý štvrtok v mesiaci. Zároveň chce oprášiť aj tradíciu televíznych pondelkov, a tak sa ešte pred samotným westernom premietne posledná réžia Stanislava Barabáša pred jeho emigráciou do Nemecka – televízna inscenácia Krotká v hlavnej úlohe so Ctiborom Filčíkom.
