Aj biologický odpad môže byť materiálom pre umenie. Inšpiroval sa ním sochár Ľubo Mikle. Vytvoril vyše tonovú posmrtnú bustu mačky. V týchto dňoch ju odhalil v Sydney.
Dostať do daru mačku je veľká vec – od istej chvíle s ňou máte spoločnú domácnosť. Hoci malá šelma si svoju autonómiu stále zachováva, váš život sa zmení.
Sochára Ľuba Mikleho zdrapil mačací fenomén z úplne opačnej strany. Celé roky odpratával z ciest zrazené zvieratá, niektorým dokonca v posledných chvíľach života ešte zháňal zverolekára. Drvivú väčšinu z nich vraj tvorili práve mačky.
Nevie presne zdôvodniť, prečo to všetko robil, ale vždy mal akýsi vnútorný pocit, že keď už zviera takto zomiera, zaslúži si aspoň ležať v trávniku vedľa vozovky, a nie na nej.
Mačka vo vreci
Jedného dňa mu blízka známa priniesla modré igelitové vrece. Nakukol doň, hneď ho zatvoril. Bola v ňom mačacia múmia. V ateliéri uňho ležala nedotknutá ešte ďalší rok, kým to vraj jedného dňa prišlo: premkol ho pocit, že je ten správny čas niečo s ňou urobiť. Mačka má predsa sedem životov!
„V tom období som robil na viacerých a dosť odlišných projektoch naraz. K nim zrazu pribudla komorná, laboratórna práca. Bolo to niečo absolútne nové, s biologickým odpadom som dovtedy ako výtvarník nikdy nenarábal. Je príliš efemérny a mal som rešpekt, lebo hranica nezdravej morbidity je príliš krehká. Aj preto táto práca vo mne otvorila kopec otázok,“ hovorí.
(zdroj: ARCHÍV Ľ.M.)Cétečko pre umenie
Mačacia múmia totiž prišla k nemu s mimickým výrazom agónie, ktorý sa v procese ďalšieho vysušovania stal dokonca ešte expresívnejším. „Pohľad na ňu mi pripomínal filmové experimenty Dalího a Buňuela, v jej prípade však do výrazu nebolo treba nijako zasahovať. Všetko sa udialo mimo mňa,“ hovorí Mikle.
Dal jej urobiť kompletné CT snímky, z ktorých vysvitlo, že zaživa schytala dva projektily do temennej oblasti. „Ostala zaseknutá v pivnici za skriňou, zrejme tam bola ideálna klíma, aby sa mumifikovala,“ vysvetľuje.
Jej formu dal urobiť priamo v zlievarni, išlo o štandardný sochársky proces. Z múmie mačky tak vzniklo sedem odliatkov – sedem kolorovaných bronzových sošiek.
S malou dušičkou
V ďalšom kroku sa zameral na mačaciu hlavu. Jeho ambíciou bolo, aby vznikla kvalitná zväčšenina. Z niekoľkých tisícov CT snímok stiahol dáta, vďaka ktorým mohol začať zväčšenú hlavu modelovať. Vznikla 3D verzia, ktorú Mikle s malou dušičkou poslal do Austrálie na prehliadku Sculpture by the sea. Prišla kladná odpoveď, a tak sa stal jedným z vystavujúcich autorov vybraných zo stoviek prihlásených z celého sveta.
„Vtedy sa začal skutočný maratón. Sochu bolo treba vytvoriť v rekordne krátkom čase, v bežnej zlievarni to trvá aj pol roka. Napokon sa to s veľkou kamarátskou oporou a s maximálnym profesionálnym nasadením podarilo.
Tonová agónia
Patinovaná bronzová hlava mačky váži vyše tony a v Austrálii bude stáť na pieskovom základe, na najväčšom výbežku Bondi beach, nasmerovaná rovno na otvorený oceán. Podujatie sa práve včera začalo a potrvá dva týždne, potom pocestuje na marcovú výstavu v Perthe. „V poslednej fáze modelovania sme ju ešte zaobľovali. Chcel som, aby pôsobila ako vyplavená morom, omytá a vetrom ošľahaná, so známkou zubu času,“ hovorí Ľubo Mikle.
Čo si požičal, to vráti
Súčasťou jeho konceptu je narábať s múmiou ako s vrakom, napokon, väčšinu svojej sochárskej tvorby orientuje na recyklované veci.
„Štylizácia však bola minimálna,“ prízvukuje. „Múmiu mačky používam predovšetkým ako ready made. Nedeformoval som ju. S výrazom akéhosi tancujúceho opitého mnícha, s ikonografiou agónie, so známkou predsmrtného zápasu bola dokonalá.“
Mačka je tvor odpradávna opradený mágiou, v starom Egypte ju uctievali ako božstvo. Je hrdinkou tisícov tajuplných literárnych príbehov, predmetom stvárňovania v duchu najrôznejších umeleckých výpovedí. Je medzi ľuďmi exponovaná tisíce rokov, no ani potom, čo sa domestifikovala, nestratila na svojej prazvláštnosti.
„Nie som žiadny zoofil, ale hladkať živú mačku, toho malého tigra, je niečo famózne,“ vraví Mikle. „To zviera dáva každým pohybom najavo – vieš, priateľ, som rád, že ma hladkáš, že ma kŕmiš, ale veci sa majú trochu inak, budem si aj tak robiť svoje.“
Mačka makačka
Celý príbeh mačacej múmie vníma ako tvorivý proces a zároveň vzdáva hold zvieraťu, ktoré mu svoju podobu v istej fáze prepožičalo. Nechce vyzdvihovať konkrétny produkt odpadu, len otočil jeho osud.
Múmiu má stále doma. Rád by v budúcnosti jej príbeh dokončil a potom ju vrátil prírode. „Čo som si vzal, to vrátim. Určite ju pochovám, možno dostane recyklovateľný sarkofág,“ hovorí. V posvätnom panteóne je táto mačka preňho najväčším makačom. A určite má jednu z najväčších sôch na svete.
Ľubo Mikle (33)
Narodil sa v Bratislave, kde vyštudoval kamenosochárstvo na ŠUV Jozefa Vydru a odbor socha, objekt, inštalácia na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1999 vystavuje doma aj v zahraničí.Výstava Mental underground zachytáva posledné tri roky jeho tvorby. Do konca októbra ju môžete navštíviť v zaujímavých priestoroch bývalého CO krytu Divadla P. O. Hviezdoslava, čiže v novej Galérii pod divadlom na Laurinskej ulici v Bratislave.
