SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme
Tatíček Masaryk. V stredu 28. októbra sa zasa bude hovoriť o tom, ako Česi a Slováci aj jeho zásluhou vytvorili prvú spoločnú republiku, i o tom, že nie náhodou dostal prívlastok otec vlasti. A kde je otec, tušíme aj silu rodiny. Bez svojej ženy by bol Masaryk sotva tým, kým sa stal. Charlotte Garrigue bola tým najkrajším spojením sily, inteligencie, energie a láskavej nežnosti, vážnosti a prísnej morálky, vyjadril sa Masarykov literárny tajomník a archivár Vasil Kaprálik Škrach.
„Keby ju nestretol, jeho geniálny slovenský rozmach by ho možno zviedol z ním zamýšľanej cesty,“ napísala v roku 1933 aj Masarykova dcéra Alice. Bez „anonymnej“ práce jej matky by si podľa nej nebol ujasnil zmysel svojho života a svoju politickú úlohu.
A bez svojej dcéry Alice by zasa Masaryk oveľa ťažšie zvládal svoju prezidentskú úlohu. Dlhé roky bola jeho pravou rukou.
American woman
Charlotta pochádzala z Brooklynu, no v Prahe ju mali radi. Ako píše kanadský historik H. Gordon Skilling v knihe Matka a dcera Charlotta a Alice Masarykovy, vnímali ju ako adoptívnu dcéru ich krajiny, ktorú si obľúbila aj cez svoj hlboký vzťah k českej hudbe. Jej rodina ju však pred sobášom s človekom, ktorý v tom čase nemal ani len na cestu späť do Európy a ktorý pochádzal z krajiny, kde vládla staromódna monarchia a katolícka cirkev, veľmi odrádzala.
Ich manželstvo možno vnímať ako šťastné, lebo si jeden druhého veľmi vážili. Charlotta veľmi milovala svojich päť detí, skalopevne verila aj v manželove boje. Masaryk bol zas ovplyvnený jej záujmom o ženskú otázku a sociálnu spravodlivosť, z úcty k nej prijal aj meno Garrigue.
Niektoré nekonvenčné postoje a ženské iniciatívy sa však v Čechách nestretli vždy len s pochopením, Božena Viková-Kunětická, ktorá bola neskôr prvou ženou českého snemu, ju obvinila zo ‚lžihumanity‘, smiala sa z nej, že lámanou češtinou propaguje svoje necitlivé a chladné zásady. „Formovali ste aktivity a názory svojho manžela, formovali ste jeho stranu a teraz by ste chceli formovať aj dušu českej ženy,“ odkázala jej v Národných listoch v roku 1905. Podľa Kunětickej boli české ženy dostatočne silné aj bez nej.
Vojnové trápenie
Zažili spolu veľa ťažkých období, ale prvá svetová vojna podlomila jej zdravie najvýraznejšie. Kým Masaryk emigroval do západnej Európy, ona zostala v Prahe, kde bola vystavená častým domovým prehliadkam, ba aj nenávistným listom o nevernom manželovi.
