Radek Brousil sa do súťaže Cena Oskára Čepana chcel prihlásiť pokračovaním projektu Studio Work, pri ktorom vytvára zátišia zo svojho fotografického ateliéru. Potom narazil na zaujímavý fenomén: keď chcel odfotiť kamaráta z Afriky, zistil, že jeho digitálny fotoaparát nezaostruje na jeho kožu.
Nafotiť čokoládu
„Začal som túto problematiku viac študovať a narazil som na zaujímavé historické eseje. Fotografický negatív dlho nebol dostatočne citlivý materiál, aby ste mohli bez dosvecovania nafotografovať zmiešanú skupinu ľudí. Ten istý problém majú aj filmári,“ vysvetľuje.Táto téma ho tak zaujala, že nakoniec do súťaže poslal fotografiu černocha, ktorý drží skrčené biele fotografické pozadie. „Nechcel som byť doslovný, ale dá sa priamo vulgárne povedať, že fotografický priemysel je rasistický. Vychádza sa z predpokladu, že fotoaparáty bude používať primárne biela populácia,“ opisuje.Kodak za to v deväťdesiatych rokoch kritizovali, až potom zmenil technológiu. Dotlačil ho k tomu aj nábytkársky a potravinársky priemysel, ktorý vyžadoval, aby sa dala dobre nafotiť aj tmavá čokoláda či mahagónový nábytok.
Radek Brousil sa so svojím dielom hlásil aj do súťaže na českú cenu Jindřicha Chalupeckého. Click and drag to move (zdroj: OSKÁRČEPAN)
Radek Brousil študoval fotografiu a nové médiá v Prahe, Bruseli, Montreale i v Londýne. (zdroj: OSKÁRČEPAN)
