Malo to byť študentské cvičenie na tému prenasledovanie. Zadanie dostali v roku 2011 študenti druhého ročníka filmovej réžie na VŠMU. Csaba Molnár sa vtedy spojil s kameramanom Lukášom Terenom a začali dumať nad tým, ako dať ich pokusu preniesť školskú teóriu do školskej praxe hlbší význam. „Veľa sme sa rozprávali a prišli sme na to, že nás spája niečo podstatné: rôzne vnímanie spoločnej histórie,“ vraví Csaba. Ako Maďar na Slovensku sa vďaka tomu rozhodol dať hlavu a pätu svojmu prvému dielu cez osobnosť, v ktorej sa všetky rozporuplnosti tohto druhu stretávajú.
A čo to má spoločné s prenasledovaním? Všetko a nič, aj preto je jeho krátky film Posledné dni Ľudovíta Štúra taký vtipný a nezaťažený. Režisér sa v ňom nepýta, čo nám Štúr zanechal. Dáva si len dve, ale výstižné otázky: ako v skutočnosti zomrel a či bol gej. Odpovede na ne sú totiž schopné zachytiť celý jeho boj za jazyk, reč a národ a vysvetliť všeličo z jeho osobných vzťahov. Pracuje pritom účelne so strihom, kamerou, neopúšťa danú tému. A minimálne tretinu jeho úspechu má na svedomí hudba.
Film Csabu Molnára je teda presne o tom, čo by v skutočnosti asi najviac zaujalo študentov, ktorí sa o ňom roky učia väčšinou sucho a nezáživne. „Všetci sa občas prichytíme pri tom, ako nás najviac zo všetkého bavia klebety. Túžba po nich je silná ako nacionalizmus – človek ju v sebe má a musí ju prekonávať,“ hovorí Csaba. Asi preto sa jeho krátky film ľuďom tak páči.
