„Keď sa začalo strieľať, na jednu ženu zhodili Molotovov kokteil. Začala krvácať z hlavy a potom aj horieť. Okamžite sa okolo nej zbehlo sedem fotografov, a nikto jej nepomohol,“ spomína Robert Tappert na to, čo zažil na Ukrajine, kde ako fotograf pôsobil počas krízy. Myslí si, že zábery na násilia v nás čosi otupujú, strácame pri nich ľudskosť.
Preto sa vo svojom projekte s názvom ID rozhodol pre iný prístup.„Bližšia je mi hra s fantáziou, taká, aká je napríklad na fotke z druhej svetovej vojny, kde vidno poškodené hodinky z Hirošimy alebo košeľu rakúskeho kniežaťa Maximiliána Prvého z jeho popravy v Mexiku,“ hovorí Tappert. Páči sa mu, keď sa násilie nezobrazuje priamo, a zostáva nedopovedané, tajomné.
(zdroj: Robert Tappert)Utečencov nevidno
Preto, keď potom vycestoval na maďarsko-srbské hranice, kde sa staval plot proti utečencom, ho zaujali portréty ľudí zo stratených dokladov. A nielen jeho, ale aj porotu súťaže Slovak Press Photo. Za to, čo na nich zachytil, získal Robert Tappert tento rok hlavnú cenu. K zničeným pasom sa dostal počas prechádzky v lese okolo hraníc.
