Ak by sme sa mali zhovárať o niečom, čo by zaujímalo vás, o čom by to bolo?
Väčšinou sa v rozhovoroch zhováram o divadle, o nezrealizovaných a zrealizovaných filmoch či projektoch, to sú hlavné tri témy. Sú to zväčša tie isté otázky aj odpovede.
V televízii sa od septembra snaží divákov zaujať denný seriál Kukučka, podieľate sa na ňom režisérsky, čím vás oslovuje?
Nakrúcame od júna, vyrába sa každý deň, striedame sa dvaja režiséri. Je to fabrika. Pracujeme dvanásť hodín denne. Je to často psychicky a niekedy aj fyzicky ťažšia robota ako v bani, a to sa nechcem dotknúť ľudí, ktorí ťažko fyzicky pracujú v náročných podmienkach. Chcem iba povedať, že je to síce náročná, ale krásna práca.
Dá sa cez tú prácu aj niečo autorsky vyjadriť alebo sa niečo nové naučiť, diváka osloviť?
To nie je priestor na učenie sa, musíte mať profesionálnu zručnosť. Musíte rýchlo vyrobiť veľký objem obsahu, pretože čas sú peniaze. Keby to človek robil s predstavou autorského diela, je na zlom mieste. Tu ide v prvom rade o remeslo. Televízia je iné médium ako kino a to, čo sa môžete pri práci na televíznych seriáloch naučiť, je, že veľmi rýchlo viete zhodnotiť situáciu a spraviť potrebné rozhodnutie.
Samozrejme, niekedy zažijete aj veľmi zaujímavé momenty, keď si tvorcovia naozaj prídu na svoje a môžu mať z výsledku dobrý pocit. Komerčné televízie si však nemôžu dovoliť experimentovať s formátmi.
Sledujete v televízii seriály? Máte nejakú srdcovku?
Je množstvo zaujímavých vecí, ktoré sú inšpiratívne. Väčšinou pozerám produkciu HBO. Diváka dnes televízie neopijú rožkom, je rozhľadený. Najmä mladý divák, ktorý už nie je viazaný na televízny prijímač a pár televíznych staníc. Súčasná svetová produkcia poskytuje množstvo televízneho obsahu, človek to ani nemá šancu obsiahnuť. Budúcnosť je asi viac na internete, kde si mladí sťahujú, kedy chcú a čo chcú. U nás máme množstvo talentovaných tvorcov, ktorí by boli schopní vytvárať porovnateľne kvalitnú produkciu, ako sa robí vo svete, ale, žiaľ, trh a finančné možnosti im neponúkajú dostatočný priestor.
Podieľali ste sa aj na projektoch, ktoré diváka zaujali a boli kvalitné, mám na mysli napríklad Mesto tieňov.
Všetko ohodnotí čas. Mesto tieňov vzniklo vo svetlom období, keď sa televízia nebála zaexperimentovať. V tom období sa do prípadného rizika išlo o čosi jednoduchšie.
Dnes televízie stavajú na osvedčené formy, pretože sa boja riskovať?
Pri Meste tieňov to bolo zaujímavé tým, že komerčná televízia si dovolila urobiť žáner, ktorý predtým ešte nerobila. Ale nemyslite si, tiež to nebol komerčný úspech. Úspech má to, čo chce klient, čiže divák. V televízii je to rovnako ako v ktorejkoľvek inej komerčnej oblasti. Seriál Mesto tieňov nevyskočil do čísiel sledovanosti napríklad na úroveň šou SuperStar, ale vyrobila sa druhá séria a dokonca adaptácia pre český trh.
Iste, šéfom je divák, ale aj jemu sa dajú ponúknuť projekty, ktoré ho trošku dvihnú z marazmu prvoplánovej masovej produkcie.
Áno, ale to nemôžeme chcieť od komerčných televízií v malej krajine. Takéto televízie musia v prvom rade generovať zisk. Ich úlohou nie je ľudí vzdelávať alebo ponúkať nejaké morálne hodnoty. Keď už nebude chcieť divák pozerať to, čo mu televízia ponúka, bude musieť zmeniť koncepciu obsahu.
Myslíte si, že to naozaj nemožno spojiť?
Na to potrebujete silné finančné zázemie. Mala by to však robiť verejnoprávna televízia, ktorá musí byť v opozícii ku komerčným. Žiaľ, nie vždy to robí. Mala by viac experimentovať a ponúkať iné pohľady. Stále však vyrába aj veľa zábavných súťaží a šou, a nie to, čo by chcel divák vidieť. Čiže zaujímavý príbeh, inovatívne spracovanie, emócie a vzťahy.
S Romanom Luknárom pri nakrúcaní pripravovaného projektu Dvanásty symbol. (zdroj: Jozef Paleník)Aj keď ste sa podieľali na rôznej televíznej seriálovej tvorbe, s vaším menom sú skôr späté projekty iného druhu, žánrovo menej zaliate slnkom. Cez vašu filmografiu sa do veľkej miery vinú desivejšie témy. Nakrúcali ste Fabriku smrti, režírovali ste Devínsky masaker...
To sú len všedné stereotypy, na základe ktorých moju prácu posudzujete, nepovažujem sa za temného človeka alebo hororového tvorcu. Je to len zhoda okolností. Keď sa niekto venuje nejakej činnosti, neznamená to, že je do nej aj fanatik.
Ľudia sa snažia robiť veci, ktoré majú radi.
Snažím sa robiť veci, ktoré ma uživia, a potom môžem robiť veci, ktoré mám rád.
Medzi ktoré patrí Devínsky masaker?
Devínsky masaker bola v podstate kampaň jedného internetového obchodu s knihami, čiže zákazka. Taká istá, ako so sú pre mňa napríklad komerčné reklamy.
