Keď ma budete pochovávať, zahrajte mi túto... Človeka až zamrazí, keď počuje tieto slová od niekoho, kto mu je blízky. No komu sa to ešte nestalo? Sú pesničky, ktoré nás sprevádzajú celý život, tak prečo by nemali byť aj soundtrackom pri odchode na druhý svet?
„Hospodin jest můj pastýř. Nebudu míti nedostatku na pastvách zelených.“ Úryvok z Dvořákových Biblických piesní dobre poznáme z filmu Kolja, ktorého hlavný hrdina si za socializmu ako hudobník privyrábal na pohreboch.
Kým vo filmoch vidíme tie najdivokejšie verzie smútočných obradov, na našich pohreboch zaznieva prevažne klasický repertoár. Ani slovenskí pozostalí však už nezostávajú len pri Fibichovom Poeme či Vangelisovom Dobytí raja.
„Je to veľmi individuálne, pri výbere hudby vychádzame v ústrety pozostalým. Máme vlastný repertoár, ale viac-menej si všetci vyberajú svoje, kto mal čo rád,“ hovorí zástupca vedúceho krematória v Bratislave Ľudomil Voloch.
Svet býval krásny
„Záleží hlavne na veku,“ hovorí hlavný organista, ceremoniál a obradník Mesta Bratislavy Marcel Kurák. Tejto práci sa venuje už 25 rokov, na organe začal hrať ako trinásťročný. Za rok má na starosti okolo sedemsto obradov po celej Bratislave.
Vysvetľuje, že kým mladým pustia hoci aj Rytmusovo Prečo, starší pozostalí radšej siahnu po niečom z Repete, prípadne po verzii Brelovej piesne Je suis malade v interpretácii Milana Kňažka s názvom Svet býval krásny.
Pri cirkevných pohreboch, ktorých je asi osemdesiat percent, si najčastejšie objednávajú organistu, pri občianskych sa používa oveľa viac reprodukovaná hudba. V súčasnosti veľmi často siahnu po skladbe Pie Jesu z Requiem Andrewa Lloyda Webbera, ktorú nahrala nielen Sarah Brightman, ale napríklad aj operná diva Anna Netrebko.
Stálicami sú hity ako Tears in Heaven Erica Claptona, ktorú napísal po tom, čo sa mu zabil šesťročný syn pádom z makodrapu, či (Somewhere) Over The Rainbow Harolda Arlena z muzikálu Čarodejník z krajiny Oz roku 1939. Najviac sa u nás hráva vo verzii Havajčana Israela Kamakawiwo'Oleho, ktorý zomrel na infarkt v roku 1997 vo veku tridsaťosem rokov. V obľube sa držia rôzne filmové hudby, napríklad tá od Ennia Morriconeho z filmu Vtedy na západe.
Paradoxne, veľmi populárnou je medzi smútiacimi aj pieseň Leonarda Cohena Halleluja, hoci má silný sexuálny podtón. „Možno je nad nami boh, ale ja som sa vždy učil z lásky,“ spieva v nej kanadský pesničkár. „Melódia je krásna, pre toho, kto neovláda angličtinu, je to v poriadku, ale podľa mňa sa vôbec nehodí na pohreb,“ poznamenáva Peter Selecký, ktorý celé desaťročia pracoval pre bratislavské krematórium.
