Filmár Uberto Pasolini pocit osamelosti pozná. Pred pár rokmi sa rozviedol a vtedy zistil, čo to znamená prísť večer do prázdneho, tichého a tmavého domu. Zvyknutý na hluk, vravu a vône – s manželkou hudobnou skladateľkou Rachel Portmanovou žil takmer dvadsať rokov a vychovali tri deti – vždy radšej zažal v každej izbe a pustil rádio, aby mal spoločnosť.
A keď ho premohla sentimentálna chvíľka, predstavoval si, aké to asi je, keď naozaj nikoho nemáte a vašou jedinou komunikáciou počas dňa je pár slov, ktoré prehodíte s predavačkou v obchode.
Čo sa stane, ak takýto osamelý človek zomrie? Netvrďte, že ste sa nikdy nezamýšľali nad tým, koľko ľudí by prišlo napríklad na váš pohreb. Pasolini je presvedčený, že o tom rozmýšľa každý.
Taliansky režisér Uberto Pasolini s cenou za najlepší film (Zátišie, 2013) z Benátskeho filmového festivalu. (zdroj: Sita/ap)Chýbali by sme niekomu?
V tomto psychickom rozpoložení si vo svojom londýnskom dome otvoril denník Guardian a prečítal rozhovor s pohrebnou úradníčkou, ktorej pracovnou náplňou bolo organizovanie pohrebov pre nebožtíkov bez príbuzných.
„Takáto profesia skutočne existuje,“ vysvetľoval režisér novinárom. Rozhovor ho tak zaujal, že sa rozhodol na túto tému nakrútiť film.
Počas šiestich mesiacov sa stretol s tridsiatimi takýmito úradníkmi, každá londýnska štvrť má jedného. Navštevoval s nimi byty zosnulých, zúčastňoval sa na pohreboch a potom sa pustil do písania scenára.
Výsledkom je Zátišie, dráma a komédia súčasne, ktorá pred dvoma rokmi na Benátskom filmovom festivale získala štyri ceny vrátane ceny za najlepší film.
„Niektorí z úradníkov vnímali svoju prácu čisto byrokraticky, iní venovali viac času spomienke na tých, čo zomreli osamote. Moja filmová postava John May je kombináciou dvoch až troch skutočných úradníkov, len veľmi málo je v nej vymysleného. Dokonca aj pohľadnice a fotografie vo filme sú skutočné.“
Hlavnú postavu úradníka Johna Maya stvárnil britský herec Eddie Marsan. (zdroj: Outnow.ch)
