Filmári si čoskoro budú musieť dať pozor, aby im ľudia nehovorili: To by som aj ja vedel nakrútiť! Museli by najprv chodiť do Jihlavy na festival dokumentárnych filmov, kde má pravidelné miesto sekcia Fascinácie. V nej sa premietajú filmy tých, pre ktorých je film metafyzickým jazykom.
Ako napríklad nórsky režisér Thomas A. Ostbye. Študoval strihovú skladbu a jeho film Veci tvorí len tridsať statických záberov – na obyčajné veci, ktoré v ňom vyvolávajú zvláštny, vraj neopísateľný pocit. Ostbye viedol v Jihlave aj masterclass a vyvažoval nový prúd českej dokumentaristickej školy, ktorá v posledných rokoch Jihlave absolútne vládne.
Nehybné zábery tvoria film Veci nórskeho režiséra Thomasa A. Ostbyeho. (zdroj: MFDF)
Vo filme si do tejto postele nikto neľahne. (zdroj: MFDF)Českí režiséri chápu svoju umeleckú dráhu aj ako občianske poslanie, nemajú hlavy v oblakoch, skôr nohy na zemi a snažia sa nastúpiť tam, kde médiá aj legislatíva zlyhávajú. Nakrúcajú filmy o politikoch, keď ich považujú za nebezpečných, a pripomínajú, v čích rukách by mala byť moc. Ich filmy síce hraničia s dokumentárnym bulvárom, no stále v ospravedlniteľnej miere.
Tento rok porota nevybrala víťaza zo sekcie českých filmov, čestné uznanie však dala filmu Tomáša Potočného Ocelové slzy o privatizérovi Poldi Kladno Vladimírovi Stehlíkovi. Cenu divákov získal film Víta Klusáka Matrix AB o Andrejovi Babišovi. Oba sú portrétmi, ktoré z hrdinov nerobia žiadne hviezdy. Naopak. Pri nich sa z hviezd padá rýchlo dolu.
