Andrej Babiš zrejme nevie, akú formu má dokumentárny film. Nevie, ako a v čom sa odlišuje od televízneho spravodajstva a aký zmysel v ňom režiséri vidia. Teda, nevedel... Teraz už istotne vie, keď uvidel film Matrix AB, ktorý o ňom nakrútil Vít Klusák.
Podnikateľ a dnes aj člen českej vlády predpokladal, že si filmový obraz o sebe ustráži a že on bude mať pod kontrolou, čo sa v Klusákovom dokumente udeje. Preto v ňom aj roztopašne hovorí o tom, že si celý život vystačil so základnou formulou 1+1=2 a že aj „ministrom financií sa stal bez toho, aby mal nejaké vedomosti z ekonómie“.
Spoliehal sa na to, ako zapôsobí svojou ráznosťou pri porade na ministerstve, kde ako malé deti rozmetá všetkých, ktorí mu pripadajú pomalí a neschopní. Predvádzal sa pri vítaní veľvyslancov vo svojom sídle, pri filozofovaní na večeri so Jeanom Renom a veril, že niečo pozitívne vznikne aj počas predvolebnej kampane, keď chodil na vlakovú stanicu zdraviť cestujúcich. Väčšine okoloidúcich rozdávala šišky, ale keď šiel okolo bezdomovec, vo vrecku našiel päťtisíc korún.


Súdiť bude ulica
Matrix AB mal práve premiéru na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave a na jeho plagáte bol podtitul: Super podraz, pán Klusák, gratulujem. Zodpovedá súčasnému trendu českej dokumentaristiky, ktorú ovládla občianska angažovanosť. Dnešní režiséri využívajú právo kontrolovať politikov, žiadať od nich, aby boli za svoju prácu zodpovední a chcú, aby ich nekompromisne súdila ulica, kam patria aj oni so svojou kamerou.
Vít Klusák šiel nakrúcať film o Andrejovi Babišovi tak, ako ho vidí on: ako nečestného podnikateľa, ktorý si v politike zabezpečuje neohrozenú dlhovekosť a zisk.