Dvaja šikovní ľudia prežili peklo na zemi, lebo komunistický režim z nich urobil obete moci. O krutom osude svojej rodiny napísala Žo Langerová vynikajúcu knihu Vtedy v Bratislave. Prvýkrát dostala divadelnú podobu.
Žofia Bein, dievčina zo slušnej budapeštianskej rodiny, sa v tridsiatych rokoch minulého storočia vydala za slovenského intelektuála Oskara Langera. Keď sa v Európe začala vzmáhať vlna antisemitizmu, narodila sa im prvá dcérka. Rodina sa rozhodla emigrovať do Ameriky.
Ich život by sa zrejme odvíjal úplne inak nebyť listu, ktorý ich jedného dňa v zámorí zastihol. Karol Bacílek, vtedy už československý komunistický pohlavár, píše: Oskar, vráť sa domov, strana ťa potrebuje. Rodina Langerovcov teda urobí rozhodujúci krok a v manželovej viere v budovanie spravodlivej socialistickej spoločnosti sa vracia do rodnej krajiny.
Žo Langerová to opísala v knihe Vtedy v Bratislave, ktorú dnes zinscenovalo Slovenské komorné divadlo Martin a dnes má s ňou premiéru.
Čo sa dialo s rodinou
Oskar Langer ako presvedčený komunista rýchlo stúpa po spoločenskom rebríčku. Aj rodina sa rozrastá. Hoci by sa jej mohol týkať blahobyt vyvolených, otec to odmieta, stojí za svojím presvedčením. Netrvá však dlho a všetko sa zvrtne. Vo vykonštruovanom procese so Slánskym je práve Langer označený za nepriateľa ľudu a odsúdený na 22 rokov. Keď sa z väzenia dostáva, podlomené zdravie ho postupne zrádza. V roku 1966 zomiera.
Čo sa za ten čas dialo s jeho rodinou? Ako Langerovu politickú kariéru prežívala jeho manželka? Prečo musela opustiť s deťmi Bratislavu a žiť na vidieku v úbohých podmienkach? Ako sa po jeho uväznení mohla uživiť? Musela opäť emigrovať?
