Jej rodičia utiekli z Ukrajiny pred stalinistickým terorom, dnes sa tam vracia a pozoruje ľudí, ktorí po jednej diktatúre zažívajú ďalšiu. Americká fotografka LIDA SUCHY vystavuje na Mesiaci fotografie a prináša zábery na ľudské jazvy, ktoré málokto vidí.
Jej fotky však nie sú desivé, krvavé a plné násilností, nie sú také, aké sme zvyknutí vídať v súvislosti so súčasnou situáciou na Ukrajine. Nefotí konflikty a jej obrazy nebývajú na titulných stranách, ktoré pomáhajú predávať noviny. Lida Suchy o sebe hovorí ako o tichej fotografke, ktorá svojimi dielami núti človeka hlbšie sa zamyslieť.
„Nemám rada, keď fotografia iba ilustruje text, chcem, aby moje diela mali čo povedať samy o sebe,“ hovorí. Fotografovaním Huculov, ktorí žijú v horskej dedine v juhozápadnej Ukrajine, sa snaží konfrontovať obraz vytvorený zo spomienok rodičov s jej vlastným. Dnes je jej dielo vystavené na jednej z výstav Mesiaca fotografie, ktorý sa práve začal v Bratislave.
Lida Suchy na výstave Portrét dediny v rámci Mesiaca fotografie. Vyrastala v rodine utečencov
„Rodičia bývali počas druhej svetovej vojny v utečeneckých táboroch, kde bolo hrozne veľa ľudí, spávali jeden na druhom. Sovieti tieto tábory obsadzovali a nasilu brali Ukrajincov naspäť,“ spomína Lida Suchy. Jej rodičov aj staršiu sestru zachránilo, že matka bola farmaceutka – a teda bola potrebná. Ich národná identita bola silná, nikdy nespochybňovali dôležitosť rozprávať vlastným jazykom a keďže to nezapadalo do sovietskej vízie spoločnosti, radšej emigrovali.
Zo série: Portrét dediny, ľudia z Kryvorivne, Kryvorivňa, Ukrajina 1993/súčasnosť. Dmytro Hotych so synom Dmytrom, 2014. (zdroj: Lida Suchy)
