Nová bondovka Spectre je filmovou udalosťou týchto dní. V centre pozornosti sa ocitla aj Rachel Weisz, mať za muža Jamesa Bonda, to je lahôdka pre bulvár. Tomu, koho klebety nezaujímajú, odporúčame film Paola Sorrentina Mladosť. Podľa režiséra v ňom Rachel podala svoj doteraz najlepší herecký výkon.
Rachel Weisz sa s Danielom Craigom zoznámila v roku 2010 pri nakrúcaní snímky Dom hrôzy, o rok neskôr sa v tichosti zosobášili, len za prítomnosti svedkov a svojich detí z predchádzajúcich vzťahov. Craigova dcéra mala v tom čase osemnásť rokov, Weiszovej syn šesť.
Odvtedy svoj vzťah držia mimo médií, neopisujú ho v rozhovoroch, neukazujú sa spolu na verejnosti.
O to viac prekvapila ich prezentácia na londýnskej premiére bondovky Spectre. Správali sa veľmi uvoľnene a intímne, Craig venoval svojej žene dlhý bozk, ona svojho muža žartovne zozadu objímala, držala ho nenápadne za ruku aj počas stretnutia s vojvodkyňou Catherine, princom Williamom a jeho bratom Harrym.

Najlepšia scéna v polospánku
Snímka Mladosť mala premiéru v máji na filmovom festivale v Cannes a hoci nedostala žiadnu cenu, vyslúžila si obdiv. V týchto dňoch ju premietajú aj slovenské kiná.
Rozpráva o skladateľovi Fredovi Ballingerovi (Michael Caine) a scenáristovi Mickovi Boylovi (Harvey Keitel), ktorí sa rok čo rok stretávajú v luxusnom horskom stredisku a medzi jednotlivými kúpeľnými procedúrami spomínajú na svoje pestré životy.
S humorom komentujú svoje chátrajúce telesné schránky a filozofujú o mladosti, kráse a kreativite. Rachel Weisz stvárnila dcéru starnúceho skladateľa a postarala sa o jednu z najemotívnejších scén. Ležiac na masážnom stole, natretá liečivým bahnom, mu adresovala monológ plný výčitiek o jeho zlyhaniach v úlohe otca.
Bola to prvá scéna, ktorú nakrútila, pred kameru sa postavila o tretej ráno, len čo prišla z letiska, nestihla sa ani zvítať s Michaelom Cainom, svojím filmovým otcom.
„Scénu sme zahrali asi osem- alebo desaťkrát a bolo,“ opisovala nakrúcanie pre The Telegraph. „Ráno som sa zobudila a len matne som si spomínala na to, čo sa dialo. Mala som časový posun kvôli letu a stále hlbokú noc.“
Preto išla radšej za režisérom a poprosila ho, či by scénu nemohli spraviť ešte raz. S talianskym prízvukom jej odpovedal, nech sa netrápi, že to bolo „good“ a vo finále z toho vznikla jedna z najsilnejších scén.
